Ale priznajme si, že nech sú akokoľvek dobrí a ich stretnutia sú plné zvratov a neuveriteľných úderov, akoby im stále niečo chýbalo. Tí, ktorí si ešte pamätajú 80. roky – keď sa tenisový svet delil na dobrých a zlých, džentlmenov a zurvalcov, pričom tých druhých bolo akosi viac – určite vedia.
Možno aj preto naďalej platí, že najpamätnejší zápas všetkých čias odohrali iné legendy. Pred 40 rokmi proti sebe nastúpili vo finále Wimbledonu Björn Borg a John McEnroe. Oheň a voda…
Za 24 minút 1:6
Keď 5. júla 1980 prichádzali na centrálny dvorec All England Clubu, celý svet vedel, že to bude veľkolepé divadlo. Títo hráči však nakoniec zašli ešte ďalej – na legendárnom dvorci napísali najslávnejšie strany tenisovej histórie.
Spektakulárne finále malo všetko, čo k tomu patrí. Obrovských rivalov. Viac rozdielnych ľudí by ste azda hľadali márne. Švédskeho praváka, ktorý sa nenechal rozhádzať ničím a nikým a na druhej strane amerického ľaváka. Superfagana, ktorý spravidla nevynechal príležitosť uraziť súpera alebo rozhodcu.
Ten prvý bol rockovou tenisovou hviezdou. Fanúšičky ho prenasledovali z turnaja na turnaj a hystericky vykrikovali jeho meno. Aj McEnroe k nemu vzhliadal. „Bol ako plavovlasý blonďavý vikingský Boh. Chcel som byť ako on,“ vravel. Rovnako ako Borg si nechal narásť vlasy a začal tiež nosiť čelenku. „Ale ako Borg som nikdy nevyzeral. Bol som skôr ako klaun Bozo,“ pripustil.
Obaja mali hneď niekoľko dôvodov, aby verili v víťazstvo. Napokon, Borg od roku 1975 neprehral vo Wimbledone jediný zápas a mesiac predtým si odniesol trofej z Roland Garros bez toho, aby stratil čo i len set.
McEnroe bol zasa najmladší úradujúci šampión z US Open. Zo šiestich predchádzajúcich vzájomných duelov zdolal Švéda trikrát a jeho agresívne poňatie hry bolo na trávu ako stvorené.
Prvý set bol ako americký sen. Rodák z Wiesbadenu útočil ako o život, loptičky triafal tvrdo a presne. A Borg? Ten sa nestačil čudovať – za 24 minút bolo 1:6! „Nepohol ani brvou. Nezdalo sa, že je zaskočený,“ zaspomínal si McEnroe po desiatkach rokov na úvodné dejstvo.
Foto: SITA/AP, ROBERT DEAR
Sedem mečbalov
Žiadna panika, akoby sa nič nedialo. Možno aj preto Američan zneistel. Jeho údery zrazu neboli také razantné. Súper ho neustále lákal na sieť a potom elegantným obojručným bekhendom obhadzoval ako malého chlapca. Borg si pripísal druhý (7:5) a tretí (6:3) set a prevaha bola odrazu na jeho strane.
Tobôž, keď vo štvrtom za stavu 5:4 podával na víťazstvo v zápase. McEnroe sa zdal byť ubitý a jeho nádej akoby ležala na dne Atlantiku. V tej chvíli sa však začala písať história!
Kučeravý mladík sa vzoprel populárnemu bonvivánovi a prinútil ho k tajbrejku, ktorý nemá obdoby. Trval viac ako 22 minút, iba o pár minút menej ako celý prvý set. McEnroe, ktorý už predtým čelil dvom mečbalom, v ňom odvrátil ďalších päť, aby sa nakoniec radoval z víťazstva 18:16. „V týchto momentoch sa niekedy stáva, že vám zbystria všetky zmysly,“ glosoval.
„Bola to moja najhoršia chvíľa v kariére,“ pridal sa severan.
Britské denníky na druhý deň písali o tom, ako sa v tej chvíli zlietali nad wimbledonským trávnikom anjeli, aby mohli sledovať tieto historické momenty. Hral sa piaty, rozhodujúci set…
Borg bol v situácii, ktorú by 90 percent hráčov nezvládlo. Niekoľkokrát siahal na triumf, ale vzdorovitý súper ho životnými údermi zakaždým uzemnil. Sklamanie sa vraj ďalších desať minút snažil predýchať, ale tradične si nikto nič nevšimol.
„Myslel som si, že ho mám, že končí,“ tvrdil McEnroe, keď vyhral pri súperovom podaní prvé dve výmeny posledného dejstva.
Možno o rok
Volali ho „Ice Borg“, chlapík z ľadu, ktorý nevie, čo sú to emócie. Skúsenosť vraví, že mal byť na dne a duel už iba dohrávať. On však vyhral 19 nasledujúcich výmen. Začal podávať ako tenisový boh a po troch hodinách a 53 minútach šviháckym bekhendom ukončil najlepšie grandslamové finále všetkých čias.
A získal piaty Wimbledon v rade!
Vraví sa, že história si pamätá iba víťazov, nedeľa 5. júla 1980 však bola mimoriadna aj v tomto smere. Ten deň akoby mal dvoch šampiónov.
„Publikum na McEnroea pred zápasom bučalo, bol mu nesympatický kvôli neustálemu hnevu. Ale keď sa finále skončilo, dočkal sa aj Američan. Ovácií v stoji. Hral ako muž a správal sa ako muž. Hoci prehral, v istom zmysle bol aj on víťazom,“ písal denník The Times.
„Pre ich výnimočný talent, epické súboje a absurdný kontrast pováh a štýlu hry sa tejto dvojici už zrejme žiadna iná nikdy nevyrovná,“ naznačil tenisový historik Bud Collins. Z tenistov sa po kariére stali priatelia. Švéd šiel svojmu bývalému súperovi dokonca za svedka.
V roku 2017 preniesla veľkú rivalitu na filmové plátna snímka Borg/McEnroe. Končí sa stretnutím na londýnskom letisku. „Dobrý zápas,“ zopakoval tam Američan. „Skoro si ma dostal,“ odvetil víťaz. „Skoro sa však nepočíta. Možno na budúci rok,“ sklonil hlavu tenisový búrlivák.
Boli to priam prorocké slová. Obaja na seba narazili vo finále najslávnejšieho turnaja na svete aj o dvanásť mesiacov. Pre McEnroea to bol prvý wimbledonský triumf a sladká pomsta, pre Borga posledný zápas na posvätnej tráve.
Ale to už je story o inom…