Vďaka úspechom na najpomalšom povrchu (finále Roland Garros 2009, 2010) sa stal svetovou štvorkou. Tlak a obdiv však Robin Söderling neuniesol.
Ako nedávno priznal v rozhovore pre Radio Sweden, pred desiatimi rokmi trpel depresiami a chorobnou úzkosťou.
Jeho podlomené psychické zdravie ho dohnalo až tak ďaleko, že vážne rozmýšľal nad samovraždou.
"Stavy úzkosti ma zabíjali zvnútra. Sedel som po tme v apartmáne a čo i len najtichší zvuk ma privádzal do šialenstva.
Ak poštár hodil list pred dvere alebo zazvonil telefón, išiel som sa zblázniť. Triasol som sa od strachu," šokoval švédsky tenista.
Krátko predtým, ako mu v roku 2011 diagnostikovali infekčnú mononukleózu, vo finále turnaja v Bastade zdolal Davida Ferrera a získal titul, ktorý sa neskôr ukázal ako posledný v jeho kariére.
„Spanikáril som a začal som plakať. Plakal som, nedokázal som to zastaviť. Vrátil som sa do hotela, hodil sa na postel. Vedel som, že je koniec, že sa na kurty už nevrátim,“ pokračoval v spovedi.
Každá osobnosť je krehká
Bez tenisu však rýchlo zistil, že nevie ako ďalej.
„Došlo to až tak ďaleko, že som si na Google hľadal návody k samovražde. Všetko bolo lepšie, ako život v pekle. Vtedy som si uvedomil, že musím vyhľadať odbornú pomoc,“ objasnil.
Svoj príbeh zverejnil preto, aby pomohol športovcom s podobnými psychickými problémami.
"Ľudia si myslia, že športové hviezdy nemôžu trpieť mentálnymi problémami. Nie je to pravda. Každá osobnosť je krehká a môže sa zlomiť.
Ak ste úspešný športovec, držte sa toho, ale nech vás sláva príliš neovplyvní. Rovnaké platí o neúspechoch. Ak máte problémy, neváhajte vyhľadať pomoc. Nie je to žiadny prejav slabosti," dodal Söderling.