Narodila sa na bavlnárskej farme v Južnej Karolíne, no jej rodičia sa vybrali hľadať šťastie do New Yorku. Na 143. ulicu v štvrti Harlem, kde počas dňa boli z oboch strán zátarasy, aby tadiaľ nemohli jazdiť žiadne autá. Ani doma to však nemala jednoduché. „Otec ma mlátil. A tým nemám na mysli obyčajnú bitku,“ spomínala na detstvo. Schovávala sa pred ním vo vagónoch newyorského metra.
S tenisovou raketou jej to však ladilo. Bola talent od prírody. Len tá farba pokožky, ktorá v Amerike zatvárala brány kamkoľvek. Stále musela do autobusu nasadať zadnými dverami a do budov vstupovať bočnými vchodmi. Športová kariéra? A to myslíte vážne?
„Si čierna, na US Open nemôžeš ísť,“ počúvala. Ľady sa pohli, až keď za ňu orodovala niekdajšia belošská šampiónka Alice Marblová.
Na jar 1956 získala titul na Roland Garros, o rok – ako prvá Afroameričanka – ovládla aj Wimbledon. Blahoželala jej kráľovná Alžbeta II. „Z miest vyhradených v autobuse pre farebných až k anglickej kráľovnej som musela prejsť poriadny kus cesty,“ vravela. Po prílete jej newyorský starosta udelil najvyššie civilné vyznamenanie. A o mesiac už vyhrala US Open.
Bola dominantná. Medzi rokmi 1956 a 1958 vyhrala päť grandslamových titulov vo dvojhre, päť vo štvorhre a jeden v mixe. Stala sa svetovou jednotkou. Agentúra Associated Press ju vyhlásila za športovkyňu roka. Ako prvá černoška sa dokonca objavila na titulnej stránke časopisov Sports Illustrated a Time.
Foto: SITA/AP
Stále však bola „iba“ Afroameričanka. Bola síce neprekonateľnou tenisovou hviezdou, ale na bankovom účte zostávala dievčaťom z Harlemu. Chudobná ako myš.
Vo svojej knihe – Vždy som chcela byť niekto – napísala: „Moja finančná situácia bola žalostná. Je fajn byť tenisovou kráľovnou, lenže korunu nezjete. Tenisový trón nepripnete k formuláru pre daňový úrad. Vládla som prázdnemu bankovému účtu.“
Vstúpila medzi profesionálov a hrala na exhibíciách. Zarábala si aj s basketbalovými kúzelníkmi Harlem Globetrotters či ako herečka, ktorá stvárnila otrokyňu ve westerne Kavaleristi. Ale peniaze stále neprichádzali.
„Biele súperky, ktoré som na kurte drvila, si mohli vyberať z lukratívnych ponúk a pozvánok. Uvedomila som si, že moje víťazstvá nezničili rasové bariéry, ako som naivne dúfala. A ak som ich zbúrala, vyrástli zase nové,“ poznamenala.
Keď v roku 1999 ovládla Serena US Open, jedna z prvých spomienok smerovala práve ku Gibsonovej. „Som rada, že som jej mohla splniť sen a videla vyhrať grandslam afroamerickú rodáčku,“ povedala vtedy mladšia zo sestier.
Gibsonovej spravila napokon radosť aj Venus. Dožila sa štyroch zo siedmich jej víťazstiev na úrovni veľkej štvorky. Keď v roku 2003 odišla na druhý svet, Williamsová jej vzdala hold.
„Som vďačná za to, že mala silu a odvahu pokoriť rasové bariéry v tenise. Jej úspechy pomohli aj mne. Jej pamiatka bude žiť ďalej,“ dodala Venus.
