Skvelá Venus Williamsová v stredu 17. júna oslavuje 40 rokov. Polovicu z nich žije v tieni mladšej sestry Sereny.
Sedem grandslamových trofejí, jedenásť týždňov na poste svetovej jednotky, úctyhodná zápasová bilancia 811:251 a takmer 42 miliónov amerických dolárov z turnajov – to je len pár údajov, ktoré robia z rodáčky z kalifornského Lynwoodu veľkú postavu ostatných dvoch dekád.
78-stranový plán
Všetko sa začalo, keď v domácnosti Richarda Williamsa zapli televízor a v ňom bol priamy prenos zo zápasu Rumunky Virginie Ruziciovej. V hlave skrsla myšlienka a na 78 áštvorkách vznikol dokonalý plán.
Moje dcéry budú svetové tenistky! Jednotka a dvojka. Nemali ani štyri a pol roka, keď do rúk dostali prvú raketu.
„Spomínam si ešte na obdobie, keď som bola malá. V našom dome bolo doslova zakázané mrhať voľným časom, rodičia od nás neustále očakávali, aby sme boli produktívne,“ zamyslela sa Venus pri jednom z mnohých rozhovorov, ktoré v minulosti poskytla.
"Poviem aspoň jeden príklad za všetky – na televízne programy, ktoré aspoň čiastočne nemali výchovný charakter, sme sa nemohli vôbec pozerať. To platilo aj v prípade, že išlo o rozprávky, otec sa nás neustále pýtal: Čo ste sa naučili? prezradila ďalší zo zaujímavých momentov rodiny Williamsovcov.
Tréning – škola, škola – tréning. A stále dookola. Bez výnimiek.
„Mám pocit, že odmalička som v jednom kolotoči. S tenisom som začala, keď som mala iba štyri roky, čas som mala prísne rozdelený iba na šport, školu a občas aj kamarátov,“ dodala.
Foto: SITA/AP, TONY O'BRIEN
Keď ako 14-ročná debutovala na profesionálnom turnaji v Oaklande, na zápas sa dostavila s raketou bez loga a oblečená v neznačkových šatách zo supermarketu. Na nich mala napísaný odkaz pre potenciálnych sponzorov: „Dobrý deň, som na prenájom.“
Z oboch dievčat postupne vyrástli veľké a predovšetkým úspešné tenistky. Aj keď ich doterajší život bol viac o starostiach ako radostiach, nezúfajú. Naopak, Venus ho hodnotí nevšedne triezvo.
„Nemám sa na čo sťažovať. Platí sa predsa za všetko. Za investované úsilie, ale aj za lenivosť. Aj ten, kto sa o nič nesnaží, dopláca. Jeho cenou je neúspech a možno aj márna myšlienka na to, kde dnes mohol byť. Ja som zasa opačný prípad, platím za drinu. Obetujem voľný čas, spánok, ale neraz aj pokojné myšlienky,“ povedala.
Biela morka
Zmenili nielen tenis, ale aj spoločnosť. Napokon, odjakživa to bol šport, v ktorom dominovali predovšetkým bieli hráči. No našli sa aj takí, ktorí sa cez novú realitu neprehrýzli.
Keď Venus zavítala na svoj prvý domáci grandslam – US Open 1997 – nikto jej nevenoval prílišnú pozornosť. Publikum aj protihráčky spozorneli, až keď sa mladučká černoška prebojovala do semifinále.
Na opačnej strane kurtu stála Irina Spirleaová – drzaňa, ktorá mala za sebou na okruhu WTA už nejednu kontroverziu. Aj vylúčenie z turnaja za vulgarizmy na adresu hlavného rozhodcu. Rumunka tentoraz podrezaný jazyk skrotila. Po jednom z gemov pri striedaní strán sa však s Venus zrazila. Emócie vzbĺkli a po zápase sa tak hralo aj rasovou kartou.
„Je to hnusná biela morka,“ odkázal do New Yorku zo svojho sídla v Miami otec talentovaných sestier Richard. "Bol som svedkom mnohých rasovo motivovaných útokov voči mojim dievčatám, toto bol jeden z nich,“ dodal.
„Namýšľa si o sebe. Bola som už unavená z neustáleho uhýbania sa. Preto som chcela vidieť, či raz uhne aj ona. Neurobila tak,“ zakontrovala vtedy 23-ročná Rumunka, ktorá mala v zápase dva mečbaly, ale napokon prehrala 6:7, 6:4, 6:7.
Horúce vášne tlmila najmladšia a zrejme aj najrozvážnejšia z troch strán konfliktu. Samotná Venus. „Ani jedna z nás sa nepozerala. Bola to obyčajná nehoda,“ uzavrela kauzu, ktorú mnohí roky rozoberali. Keď jej však novinári v ďalších dňoch nedali pokoj, bola rázna: „Som vysoká, som čierna, som celkom iná. To sú fakty, naučme sa s nimi žiť.“
Ženy – druhá trieda
V roku 2001 obe sestry štartovali v Indian Wells, pred ich vzájomným semifinálovým duelom musela Venus pre zranenie odstúpiť. Hráčky, ale aj médiá, obviňovali klan Williamsovcov z účelového konania. Keď otec Richard spolu s Venus pred finále prichádzali do VIP lóže, dostalo sa im veľmi nemilého prijatia. Publikum na nich bučalo.
„Nadávali nám do negrov. Jeden z divákov si dokonca želal, aby tu boli časy minulé a mohol nás zaživa stiahnuť z kože,“ hromžil pre New York Times otec. Jeho dcéry zatrpkli, na prestížnom kalifornskom turnaji sa potom dlhé roky neobjavili. A naďalej poukazovali na rasizmus nielen v tenise.
Venus však nie je bojovníčkou iba za rovnaké práva pre všetky rasy a národy. Na okruhu zviedla aj úspešný boj za rovnosť pohlaví. V roku 2005 sa počas Wimbledomu stretla s predstaviteľmi oboch organizácií – ATP i WTA. Aj keď ju funkcionári vyprevadili s dôvetkom, že jej návrh na totožné odmeňovanie mužov a žien je veľmi inšpirujúci, napokon jej požiadavku zamietli.
O rok však v eseji v britskom denníku The Times varovala organizátorov, že stoja na historicky zlej strane. „Zaobchádzate s nami ako s druhou triedou,“ uviedla. Podporili ju premiér Tony Blair i celý britský parlament. A tak 7. februára 2007 šéfstvo najslávnejšieho turnaja oznámilo, že ženy odmení rovnako ako mužov. O deň neskôr sa pridal aj Roland Garros.
Život je plný paradoxov. Venus v ten rok v Londýne triumfovala a odniesla si presne to isté, čo Roger Federer…
Nikdy sa to nestalo!
A teraz ešte jeden príbeh, o ktorom sa vie menej. Sestry Williamsové si verili už v mladosti. A to až natoľko, že chceli v priamom súboji zdolať mužského súpera.
Profesionála.
V roku 1998 počas Australian Open obe trénovali s mužským sparingpartnerom. Išlo im to tak dobre, že v ich hlave sa zrodila šialená myšlienka. Trúfli si na tenistu, o ktorom síce novinári tvrdili, že jeho príprava spočíva v krabičke cigariet a niekoľkých fľašiach ľadového ležiaku, ale v rebríčku ATP bol aj tak na 203. mieste. Volal sa Karsten Braasch.
„Mysleli si, že som skvelý kandidát. Nebolo ma treba presviedčať,“ vravel Nemec. „Prvá prišla Serena. Bolo to niekde na zastrčenom kurte v Melbourne Parku. Bez rozcvičky som po krátkej chvíli viedol 5:0. Nakoniec som ju zdolal 6:1. A hneď po nej aj Venus 6:2,“ spomínal Braasch.
Po skrátených zápasoch vyhlásil, že ich výkonnosť ich radí niekde do šiestej stovky mužského rebríčka. „Keď som o pár mesiacov stretol Venus v Paríži na Roland Garros, podišla ku mne s veľkým úsmevom. Povedala len: vieš, to, čo sa udalo v Austrálii, to sa nikdy nestalo,“ opísal bývalý tenista.
K ďalšiemu súboju pohlaví už nedošlo. Sestry nasledujúce roky kraľovali medzi ženami. Serenina hviezda žiari výraznejšie, ale sama priznáva, že bez Venus by to bolo iné.
„Bez nej by som nikdy nezískala 23 grandslamových trofejí. Nemala by som ani jednu. Bez nej by som nebola nikým. Ona je jediným dôvodom, prečo tu dnes máme fenomén sestier Williamsových,“ priznala Serena.
Na tenisových dvorcoch hviezdia už viac ako dve dekády. A aj keď Venus pribudol na čelo už štvrtý krížik, jej odkaz je zrejmý: „Stále nekončím!“