Bol začiatok roka a okrem dvoch nádejných Afroameričaniek štartoval na turnaji akýsi Karsten Braasch. Nemec, ktorý v kariére veľa nedosiahol. A o ktorom novinári písali, že jeho tréning spočíva v krabičke cigariet a dobre vychladenom pive.
Sestry Williamsové od útleho detstva trénovali s chlapcami, neskôr s mužmi – na základe vlastných skúseností usúdili, že by si mohli poradiť s hráčom, ktorý sa nachádza na konci druhej stovky svetového rebríčka.
„A to som bol ja. Vtedy 203. tenista sveta. Pochopiteľne, nebolo ma treba veľmi presviedčať. Prišlo mi to zábavné,“ povedal pre The Guardian Braasch.
„Najprv jedna dobrá rada. Ak chcete s nimi hrať zápas, musíte byť trpezlivý. A nesmiete sa nechať rozhodiť, keď vám niekoľkokrát presunú termín začiatku,“ zasmial sa Nemec.
Najprv si prišla zmerať sily mladšia Serena. „Mám ďalšiu radu: ak s nimi budete hrať, hľadajte odľahlé miesto bez tenisových zvedavcov a zástupcov médií. Stretli sme sa na jednom zo zastrčených dvorcov – tuším číslo 17. Cítil som sa tak uvoľnený, že som sa poriadne ani nerozcvičil. Začali sme hrať a bolo 5:0 na gemy,“ prezradil Braasch. Duel nakoniec vyhral 6:1.
Vzápätí prišla Venus a prehrala 2:6.
Podľa Braascha obe sestry už vtedy udierali do loptičky extrémne dobre. „Avšak v mužskom tenise je niekoľko úderov, ktoré im narobia poriadne problémy. Na druhú stranu som posielal také spinové lopty, s akými sa na ženskom okruhu nemali kde stretnúť. A – samozrejme – ich údery, na ktoré ženy nemajú nárok, muži jednoducho dobehnú,“ poznamenal.
Po zápasoch obe sestry uviedli, že duel proti mužovi si chcú zopakovať. Avšak už to nemala byť svetová dvestovka, ale 350. „Vtedy som im povedal, že ak vydržia týždeň, budem na 350. mieste ja – z Austrálie som obhajoval veľa bodov a môj prepad bol istý,“ smial sa Braasch.
Podľa nemeckého tenistu bola vtedajšia úroveň sestier Williamsových niekde v šiestej stovke mužského rebríčka.
Ďalší zápas proti mužom sa už nikdy neodohral. Ale keď sa Braasch o pár mesiacov stretol s Venus v Paríži, Američanka vraj len s veľkým úsmevom glosovala: „Vieš, tá vec z Melbourne – to sa nikdy nestalo,“ spomína Braasch.