Ruský tenis je po rokoch útrap na vzostupe. Mladíci dávajú zabudnúť na silnú generáciu Jevgenija Kafeľnikova s Maratom Safinom. Po tom, ako sa druhý z nich v roku 2009 rozlúčil s kariérou, záujem o mužský tenis v krajine dramaticky opadol.
„Safin to celé odštartoval, sledoval som každý jeho zápas, bol to môj idol, nedotknuteľná ikona. Ale potom prišiel Nadal, ktorého som absolútne kopíroval. Mal som ho tak rád, že som sa snažil obliekať sa ako on, kupoval som si šaty z rovnakej kolekcie,“ smeje sa 22-ročný Rubľov.
Kafeľnikov so Safinom sú niekdajšími svetovými jednotkami – obaja získali po dva grandslamové tituly. „Rusi si vtedy zvykli mať najlepšieho tenistu na svete. Aj preto sa o nás zatiaľ veľa nerozpráva,“ pripúšťa Chačanov, ktorý vo štvrtok v Melbourne po dvoch odvrátených mečbaloch vydrel päťsetové víťazstvo. „Ale keď budeme vyššie, určite sa to zlepší,“ zamýšľa sa.
Foto: SITA
Davy aj tak neprídu
Pravda, on, ale ani Medvedev, alebo Rubľov, zatiaľ skutočné hviezdy nie sú. Majú však všetky predpoklady, aby sa nimi čoskoro stali. Možno už na Australian Open, do 3. kola postúpili všetci traja. Naviac, sú v jednej polovici pavúka a tak je možné, že už o pár dní budeme svedkami veľkého ruského derby.
„Záujem o tenis v krajine jednoznačne rastie. Avšak vzhľadom na kvalitu hráčov, ktorú dnes máme, by som očakávala oveľa výraznejší boom. Futbal, volejbal, krasokorčuľovanie ale aj MMA sa tešia oveľa väčšej popularite. Keď Simona Halepová vyhrala grandslamový titul, v Bukurešti jej gratulovalo 30-tisíc ľudí. V Rusku niečo podobné nehrozí,“ tvrdí Maria Nikulaškinová, reportérka z denníka Sport Express.
Najväčšiu šancu otestovať vlastnú popularitu víťazstvom na grandslamovom turnaji má vraj v tejto chvíli Medvedev. Okrem toho, že má za sebou čerstvú finálovú skúsenosť z US Open, ho k tomu predurčujú aj názory odborníkov.
Foto: SITA/AP, Jayne Kamin-Oncea
„Nástup novej generácie hráčov je tak blízko, ako ešte nikdy predtým. Medvedev nám už ukázal, že na to má. V Melbourne by to mohol dokázať práve on,“ myslí si legendárny John McEnroe. Rubľov zasa na začiatku roku 2020 ovládol dve podujatia – okrem Dubaja triumfoval aj v Adelaide. Aj preto ho portál tennis.com považuje v Austrálii za vážneho adepta na semifinále.
Z ruského tria je najuniverzálnejší – ako jediný má veľké predpoklady uspieť aj na antuke. Napokon, už ako 19-ročný vyhral z pozície kvalifikanta turnaj v Umagu. V sezóne 2018 sa však vážne zranil.
„Ľudia zrazu začali vedľa môjho mena písať R.I.P. (z angl.: odpočívaj v pokoji, pozn. red.). Našťastie, som späť,“ vraví hráč, ktorý sa v roku 2015 predstavil aj na Slovak Open v Bratislave.
„Je mladý a drzý. Keď sa ešte zlepší, má pred sebou veľkú budúcnosť,“ vravel vtedy Lukáš Lacko, ktorý zdolal iba 18-ročného Rubľova po trojsetovej bitke. „Je výnimočný. Veľmi ma zaujal,“ pridal sa vlani s pochvalou Roger Federer.
Falošní komunisti
Z trojice talentovaných Moskovčanov je najmladší a jediný, ktorý ako svoje trvalé bydlisko stále uvádza hlavné mesto Ruska. Poštu pre Chačanova posielajte do Spojených arabských emirátov, Medvedeva zasa zastihnete na monackej adrese.
Foto: Reuters, GONZALO FUENTES
Napriek nesporným úspechom mladíkov je podpora tohto športu v krajine chabá. Pár čísiel nech je toho dôkazom. Ešte donedávna bol ročný rozpočet Ruskej tenisovej federácie okolo osem miliónov amerických dolárov. Američania za ten čas investovali 225 miliónov a Číňania, ktorých najlepší hráč je svetovou 137-kou, 150 miliónov.
„V Sovietskom zväze bol tenis iba pre bohatých aristokratov. Politické autority ho dokonca označovali za buržoázny šport. Paradoxne, politici z komunistickej strany ho hrali veľmi radi. Žiaľ, odvtedy sa u nás veľa nezmenilo. Podpora prakticky neexistuje. Tenis zostáva zodpovednosťou rodičov a pár bohatých ľudí. Rozhodne to nie je národná záležitosť,“ sťažuje sa Boris Sobkin, bývalý tréner Michaila Južného.
Ale nech už sa v Rusku stavajú k tenisu akokoľvek macošsky, výsledky prichádzajú. Grandslamový titul je zrejme už iba otázkou času.