A dosť! Prísna som bola na seba, budem aj na dieťa

, 21.12.2019 08:46

Z jej taniera rozvoniavala slanina, prekrývali ju vajcia namäkko a chrumkavé hrianky. Zdravšiu časť raňajok zastupovala hŕba zeleniny.

„Takúto porciu som si dopriala aj počas kariéry, no s dvomi výnimkami – bez vajíčok a slaniny. Keď som trénovala, všetko som podriaďovala tomu, aby som sa cítila dobre,“ obzrie sa Dominika Cibulková (30) spoza stola za zvykmi. Striktne sa nimi riadila ešte pred niekoľkými mesiacmi. Momentálne sa však bývalá slovenská tenistka pripravuje na najdôležitejšiu životnú úlohu – mamy.

Dominika Cibulková.
Dominika Cibulková. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Do najväčších sviatkov v roku – Vianoc – zostáva už len zopár dní. Ako ste trávili toto obdobie počas predošlých rokov?

Vždy rovnako – v akadémii Chris Evertovej v Boca Raton na Floride. Ráno som si dala nalačno krátky výbeh, nasledovala joga a raňajky. Dopoludnia som stihla ešte potrénovať kondíciu a – samozrejme – nechýbala ani príprava na kurte. Popoludní som si na chvíľku pospala a o tretej som začínala so všetkým odznova. Deň som uzavrela okolo ôsmej fyzioterapiou.

Nosili ste v hlave okrem tenisu aj blížiace sa sviatky?

Pochopiteľne, že som ich vnímala. Aj keď sme boli v časti Ameriky, kde je spravidla veľmi teplo, všetko bolo pekne vyzdobené a duch Vianoc bol cítiť navôkol. Púšťala som si slovenské rádiá a počúvala vianočné piesne. A nakupovala som darčeky.

Kedy ste sa vracali na Slovensko?

Spravidla 22. decembra. Doma som strávila štyri dni a na Štefana odlietala preč.

Čiže šlo o zhon…

Nevnímala som to tak. Darčeky som mala nakúpené, doma bolo všetko pripravené, takže sviatky som si vždy do sýtosti užila. Dlhé roky sa ma kamarátky pýtali, či mi ako zaneprázdnenej profesionálke nechýbalo to, že nechodím s priateľmi von. Neuvažovala som tak. Život tenistky som brala taký, aký je a myšlienkami, čo by bolo keby som sa nezaoberala. A tak to bolo aj s Vianocami. Napokon, mala som pohodu. Keď som prišla domov, mala som už vyzdobený stromček. Pripravila nám ho známa, ktorá sa tomu venuje. Hoci som s tenisom už skončila a času mám nepomerne viac, ozdobila mi ho aj tento rok.

Čo máte na Vianociach najradšej?

Atmosféru. Mám rada, keď nám doma horí adventný veniec. Zbožňujem sneh, ktorý nám tento rok – zdá sa – nehrozí. Samozrejme, aj ja počas sviatkov zasadnem pred televízor – Pelíšky poznám spredu i zozadu. Vianočné upratovanie a varenie bolo vždy bezo mňa, všetko pripravila mama s babkou, ja som zvykla chodiť na hotové. Predpokladám, že na budúci rok sa to zmení.

Aké sú zvyky v rodine Cibulkovcov?

A Navarovcov (smiech). Neviem si predstaviť Vianoce bez rodiny, sme na seba naviazaní. Keď som sa vydala, s manželom Michalom sme si povedali, že prvú večeru strávime u mojich rodičov a o ôsmej večer sa presunieme k jeho rodine. Tak, aby boli všetci spokojní.

To rieši zrejme väčšina mladých manželských párov…

Samozrejme. A neexistuje žiadny univerzálny recept, ako by sa to malo robiť. Každá rodina je iná a všade sú iné vzťahy.

Na večeru podávate vianočnú klasiku?

Absolútne. Kapra však odmietam, v detstve som bojovala s kosťami, preto preferujem filé. Nechýba oblátka s medom, krájame jabĺčko, nasleduje kapustnica s klobáskou a majonézový šalát.

Ktorú koledu máte najradšej?

Mám rada skôr modernejšie vianočné piesne, najviac od Mariah Carey – All I Want For Christmas Is You. V aute ju počúvam už od konca novembra.

Darčeky už máte nakúpené?

Samozrejme. Tie som poriešila dávno. Predtým som ich kupovala v Amerike, tento rok to bolo cez internet. Mám osobnú „shopperku“, ktorej pošlem, čo chcem a ona to zariadi. Počas roka načúvam okoliu, potom sa mi ľahšie rozhoduje. Nechcem, aby to vyznelo namyslene, ale nemusím prísne obmedzovať rozpočet. Preto s výberom zväčša nemám problém.

Filip Polášek s Ivanom Dodigom si pod stromček želali zdravie – tvrdili, že ostatné si potom zabezpečia sami. Môže vôbec človeka, ktorý má na konte milióny, potešiť pod stromčekom materiálny dar?

Určite. Mám skvelého kamaráta, ktorý sa venuje móde a ten zakaždým naznačí manželovi i mamine, čo chcem. Samozrejme, zdravie je dôležité, človek si ho však začne vážiť až vtedy, keď niečo nie je v poriadku. Ten pocit som spoznala pri zranení achilovky.

Keby ste mali tri oriešky pre Popolušku, čo by ste si v nich chceli nájsť?

Ťažko povedať. Vždy som bola typ športovca, ktorý sa vedel odmeniť. Veľa snov som si splnila počas kariéry. Momentálne však nemám nič špeciálne, po čom by som túžila.

A ktorý vianočný darček sa vám navždy vryl do pamäte?

Raz som dostala bábkové divadlo. Rada som však skladala aj puzzle. Bola som jedináčik, rodičia mi doprali všetko, čo som chcela. Keď som milovala Spice Girls, tak som ich mala na posteľnej bielizni, peračníku a dokonca aj na voňavke.

Je vôbec niečo na týchto sviatkoch, čo vám prekáža?

Nie. Vyrušuje ma len vyprázdnené mesto a zatvorené obchody. Je to iný režim a keďže som som do špiku kosti športovec, ktorý mal vždy všetko nalinajkované, akákoľvek zmena ma dokáže rozhodiť. Mám rada rytmus.

Aj v súčasnosti? Ako vlastne vyzerá váš dnešný deň?

Záleží od toho, či mám na programe sponzorské povinnosti, alebo prácu v mojej tenisovej akadémii. Nedávno som bola s Michalom na dovolenke v Dubaji a absolútne som si tam oddýchla. Keď som doma, nikdy tak nezrelaxujem. Vždy ma čakajú nejaké stretnutia či rozhovory. Samozrejme, je to nič popri tenisovej kariére, ale aj tak ma to vyčerpáva.

Vediete si diár, kde si zapisujete stretnutia?

Musím. Svojho času ho mal na starosti manžel. Jeho jediná vlastnosť, ktorú sa ho snažím odnaučiť, je nezodpovednosť. Neraz sa mu stalo, že zabudol na termín. Dnes mám viac času na to, aby som ho skontrolovala.

Aké najvzdialenejšie termíny v ňom máte poznačené?

Nemám ho pri sebe, ale myslím, že ide o natáčanie programu Trochu inak s Adelou Vinczeovou okolo 20. januára. Aj nejaké reklamné stretnutie v Prahe.

Niektorí športovci snívajú o tom, že po kariére si vyložia nohy a nebudú nič robiť. Rozmýšľali ste podobne?

Samozrejme (smiech). Ale keď príde ten čas, človek zistí, že sa to nedá. Som veľmi aktívna, už v máji som si objednala dovolenku v Taliansku, v Chorvátsku a v Grécku. Mám rada, keď sú veci zorganizované a naplánované. V tomto je sloboda peňazí naozaj skvelá. Moment, že by som sa doma nudila, preto zatiaľ neprišiel.

Celý život ste boli na cestách. Nesprotivilo sa vám neustále presúvanie sa?

Ale to bolo iné. Na dovolenku ide človek naľahko, raňajky si dá pri mori a nič ho nesúri. Počas kariéry som po prílete do dejiska turnaja – unavená z časového presunu – nastupovala na kurt, aby som trénovala. Každý týždeň iná destinácia, iný hotel – to bolo na kariére najhoršie.

Ak by vám dnes niekto povedal, že najbližší rok zo Slovenska neodídete, mali by ste s tým problém?

Určite. Od desiatich rokov som zvyknutá cestovať po celom svete. Nedávno som bola v Dubaji v dobrej reštaurácii a uvedomila som si, ako veľmi mi niečo také na Slovensku chýba.

Dominika Cibulková.
Dominika Cibulková. Autor: TASR, Michal Svítok

Celé roky ste cestovali s manželom Michalom. Trávite aj dnes tak veľa času spolu?

Ale áno. Asi nie sme v tomto normálni. Prišiel by so mnou aj na tento rozhovor, povedal mi však, že má nejaké stretnutie. Priznávam, v jeho prítomnosti sa cítim bezpečnejšie.

Má radosť z toho, že ste ukončili kariéru?

Len nedávno mi povedal: láska, vôbec si nedokážem predstaviť, že by som sa mal teraz baliť a letieť do Austrálie. Obom sa nám veľmi uľavilo. Dnes, keď mu navrhnem, aby sme na pár dní vypadli do tepla, tak krúti nosom, že sa mu nechce. Aj na vianočné trhy v Prahe som ho musela presviedčať.

A ak by ste mu pol roka po narodení dieťaťa oznámili, že sa vraciate na kurty?

Fúha, to by musel najprv asi stráviť. Pýtal by sa ma, či som sa zbláznila. Ale potom by ma asi podporil. Po tom, ako som zavesila raketu na klinec, sa mi priznal, že sa mu snívalo o mojom návrate k tenisu. A vraj to nebol pekný sen (smiech).

A vám sa o tom nesníva?

Nie. A keď vidím, ako to mladé baby kosia, tak som rada. Nebolo ľahké s nimi prehrávať. Vravela som si vtedy, že ma vodia po kurte – mňa, starú kozu.

Je iné prehrať s 18 a s 28-ročnou hráčkou?

Určite. Posledné dva mesiace neboli pre mňa jednoduché – počas zápasu proti Andreescuovej na Indian Wells už vo mne vrcholili pocity, že nebudem hrať tenis a preto som chcel byť čo najskôr preč z kurtu. Už som na ňom nenechávala srdce tak, ako predtým.

Španielsky futbalista Juan Mata kedysi vyhlásil, že občas sníva o živote bežného človeka s hypotékou. Vás takéto myšlienky nepokúšajú?

Poviem to takto: vždy, keď som sa vrátila domov a šla si nakúpiť do potravín, vravela som si, aké je to super. Ľudia s bežnými starosťami si to ani nedokážu predstaviť, azda si budú myslieť, že mi šibe. Pre mňa to však boli situácie, ktoré ma aspoň na chvíľku vytrhávali z bubliny. Ale úprimne: po živote s hypotékou sa mi necnie.

Mata vravel aj o tom, že bohatí športovci majú neraz problémy vnímať problémy bežných ľudí…

Nezamýšľala som sa nad tým. Ale kamaráti o mne tvrdia, že som empatická a načúvam ich problémom. Samozrejme, v nejakej bubline žijem, ale nestrácam kontakt s realitou.

Nedávna tragédia v Prešove zasiahla celé Slovensko a sú ľudia, ku ktorým sa táto informácia pomaly ani nedostane…

Ale to nie je môj prípad. To, čo sa stalo, je strašné. Na zverejnený účet som ihneď poslala peniaze a taktiež zdieľala informáciu o jeho existencii.

Športovci končiaci s kariérou priznávajú obavy z budúcnosti. Mali ste ich aj vy?

Skončila som preto, lebo som chcela viesť iný život – založiť si rodinu, mať deti. U mužov je to iné – deti im neraz odrastú už počas kariéry a chápem, že potom nevedia, čo so sebou. Pre nich to musí byť psychicky oveľa náročnejšie ako pre ženy. Mojím zmyslom teraz bude rodina, a chcem sa jej oddať. Zatiaľ čo Roger Federer bude pokojne cestovať na turnaje so štyrmi deťmi.

Kim Clijstersová má tri deti a ohlásila návrat. Čo si o tom myslíte?

Ja jej návratu na kurty neverím. Odkedy povedala, že obnoví tenisovú kariéru, si myslím, že to je len marketingový ťah. Dobre sa poznáme a myslím si, že je ozajstná mamina. A spokojná mamina. Dobre, Serena bude behať po kurtoch, kým nevyhrá ďalší grandslam, aj do 45-ky. Ale Kim? To mi nedáva zmysel.

Zvykli ste si už na to, že pri vašom mene a označení tenistka už prischlo prídavné meno – bývalá?

Veru, trvalo mi to. Ten zvláštny pocit som však mala iba dovtedy, kým som oficiálne neoznámila definitívny koniec. Vtedy zo mňa všetko spadlo.

Časom opadne aj veľký mediálny záujem. Ste na to pripravená?

Byť centrom pozornosti je fajn, ale nie som človek, ktorý by zvolával novinárov, aby ho prišli odfotiť. Bolo toho tak veľa, že mi to chýbať nebude. Keď sa píše o mne pekne, lichotí mi to, ale – samozrejme – písalo sa aj negatívne. Zažila som obe stránky slávy. Myslím si, že som nad vecou.

Dominika
		Cibulková na začiatku kariéry
		na...
V roku 2007
		si odbila grandslamový debut,
		na...
+11V roku 2008 sa dostala
		do svojho prvého
		finále...

O pár mesiacov vás čaká ďalšia veľká zmena. Obráti vám narodenie dieťaťa život naruby?

Určite. Nie som však typ ženy, ktorá by doma upratovala, varila, prala. Na všetko mám pomoc. Budem to mať jednoduchšie ako ženy, ktoré sú na všetko samé. Možno budem nevyspatá, ale vždy tam budú babky či manžel, ktorý mi pomôže. Som individualista, ak nebudem vládať, zoženiem si pomoc. No nie? (smiech)

Takže na najbližšie tri roky sa určite nevytratíte zo spoločnosti…

Kdeže. Nie som ten typ. Mám vrtuľu v zadku, stále potrebujem niekde byť. Onedlho sa chystám do opery na ples – bol to môj dávny sen. Spomínam si, ako som v Austrálii ležala na masérskom stole a na mobile si pozerala fotky, kto mal čo oblečené. Budem žiť aj po narodení potomka.

Počas kariéry ste museli byť na seba prísna, nepoznačí vás to ako matku?

Očakávam to. U nás to bude tak: manžel bude za dobrého a ja za zlého policajta. Bola som jedináčik, rodičia by pre mňa spravili aj posledné, ale boli na mňa prísni. Nikdy neexistovalo, že keď bol na mňa nahnevaný tatino, že by som šla za maminou. Výchova formuje človeka, dieťa musí mať rešpekt. Ale nechcem mudrovať, zatiaľ dieťa nemám. Potom vám prídem povedať, ako to je. Práve sa chystám objednať si knižku. Volá sa: A dosť! To preto, aby mi deti nelietali s jedlom po byte, ako sa to dnes robí, ale jedli pekne za stolom.

Je to výzva?

Presne tak. Chcem, aby moje deti vedeli, všetko, čo bolo kedysi normálne a dnes už všade nevidím. Napríklad pozdraviť.

Ktorej hráčke ste sa s tehotenstvom pochválili ako prvej?

Garbine Muguruzovej. Písala mi celé leto a podpichovala ma, že som tehotná. Zakaždým som jej odvetila, aby s tým prestala, že som len tučná. Neskôr sa tešila so mnou a tvrdila, že mi v dobrom závidí. Neskôr som sa priznala aj Marion Baroliovej.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Dominika Cibulková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku