„Je mimoriadne dôležité, aby sme trénovali spolu na jedno kurte. V uplynulej sezóne sme hrali dobre, ale v tej ďalšej by sme chceli byť ešte o niečo lepší. Máme veľké očakávania a pred sebou ambiciózne ciele,“ odpovedal v pondelok na otázky novinárov úspešný deblový pár.
Naznačili ste ciele pred budúcou sezónou. Aké sú?
Ivan Dodig: Niekto by mohol očakávať, že poviem Turnaj majstrov v Londýne. Pravda, máme na to kvalitu a podľa mňa je to aj reálny cieľ. Avšak na okruhu sa pohybuje ďalších tridsať veľmi dobrých párov, ktorým by sa to mohlo podariť. Aj preto musíme na sebe neustále pracovať a zlepšovať sa.
Nad tým, že aj naďalej budete spolupracovať s Filipom Poláškom, ste zrejme dlho neuvažovali…
I. D.: Pochopiteľne, že nie. Filipa sme spolu s tímom dlhodobo sledovali a hoci bol v renkingu na nižšom mieste, vedeli sme, že je to výborný deblista. Po dvoch spoločných turnajoch mi už bolo jasné, že som narazil na toho správneho partnera. Najdôležitejšie je, že na tenis hľadíme veľmi obdobným spôsobom. Rešpektujeme sa na kurte, ale aj mimo neho. Dovolím si dokonca povedať, že sa z nás za ten krátky čas stali dobrí priatelia, čo nie je na okruhu vôbec bežné. Obaja máme okolo seba výborných ľudí a tento mix vytvára skvelý tím.
V minulosti ste mali niekoľko deblových partnerov. V čom je podľa vás ten druhý výnimočný?
Filip Polášek: Náš súzvuk spočíva v tom, že si na kurte od začiatku rozumieme. Zvyčajne to pri deblových pároch trvá dlhšie. Ak niekto spraví chybu, rýchlo si to vydiskutujeme. Sme kritickí a nemáme problém si ju priznať. Štvorhru chceme hrať rovnakým štýlom, vyhovuje nám postavenie, že jeden je v strede pod sieťou. Zatiaľ sa nám to osvedčilo. Sadli sme si aj ľudsky, napokon, Ivan teraz prišiel za mnou do Bratislavy a trávi tu desať dní. Navyše, rozumejú si aj naše rodiny.
I. D.: Potvrdzujem, že sme dobrí priatelia a môžeme byť otvorení jeden voči druhému. Každý z nás je iný a máme rozdielne povahy, ale môžeme sa pozhovárať o každom probléme. Filip je skvelý na sieti, ja mám účinný return a obaja solídne podávame. Sme v rovnakom veku, dbáme o svoje zdravie a telá, aby čo najdlhšie vydržali. To všetko z nás robí dobrý pár.
Foto: TASR, Dano Veselský
Čo vás čaká na budúci rok?
F. P.: Začneme turnajom v Adelaide a následne sa presunieme na Australian Open. Potom by sme sa chceli sústrediť už iba na väčšie turnaje – päťstovky a tisícky. Budeme tam chodiť radšej pripravení a včas, ako sa neustále naháňať. Pravda, ak by sa nám nedarilo, diváci nás uvidia aj na menších podujatiach. Máme však svoj vek, aj na konci uplynulej sezóny sa ukázalo, že sme odohrali veľa zápasov a boli sme unavení. Urobíme všetko pre to, aby sme na konci tej ďalšej boli stále svieži.
V druhej polovici sezóny budete obhajovať veľmi veľa bodov. Cítite tlak?
F. P.: Ani nie. Snažíme sa robiť veci na sto percent a aj keď nám to niekde nevyjde, skôr či neskôr sa naša kvalita ukáže. Keď budeme zdraví a dobre pripravení, verím, že dosiahneme niekoľko dobrých výsledkov.
I. D.: Nie je dôvod, aby sme boli pod tlakom. Veľkú časť sezóny nebudeme obhajovať žiadne podstatné body a dá sa povedať, že začneme na nule. Ak získame sedemtisíc bodov, budeme svetovými jednotkami – takto by sme sa mali na to pozerať.
Ak by ste si v budúcej sezóne mohli dopriať jeden veľký turnajový úspech, kde by to bolo?
F. P.: Máme iba tie najvyššie ciele, takže by to mal byť niektorý zo štyroch grandslamov.
I. D.: Víťazstvo na akomkoľvek turnaji bude skvelé, ale tie grandslamové sú predsa len špeciálne. Verím, že nejaké v budúcnosti získame.
Ktorý minulosezónny výsledok si najviac vážite?
F. P.: Asi titul v Cincinnati.
I. D.: Víťazstvá na Masters boli super, ale pre mňa predsa len vyčnieva semifinále Wimbledonu. Bol to náš druhý turnaj a vyšiel nám skvele.
Obaja máte 34 rokov. Aký je váš recept na dlhý tenisový život?
F. P.: Vo štvorhre nie je vek príliš limitujúci. Aj Ivan skončil kvôli zdraviu s dvojhrou, ale problémy mu nebránili v tom, aby bol úspešný v debli. V našej disciplíne môžu byť na vrchole aj hráči, ktorí sa blížia k štyridsiatke. Vo štvorhre sa stále môžeme zlepšovať a posúvať v rebríčku vyššie.
I. D.: Tenis sa zmenil. Pred pätnástimi rokmi končili hráči s aktívnou kariérou oveľa skôr ako dnes. Obrovský progres nastal aj medzi deblistami – dnes v prvej päťdesiatke už nenájdete hráča, ktorý by nemal pri sebe trénera alebo kompletný tím. Ak budeme k sebe pristupovať zodpovedne a rozumne, máme pred sebou stále štyri až päť rokov úspešnej kariéry.
Veľa času čakáte na zápasy. Ako ho spolu trávite?
F. P.: Ivan sa asi prizná, že veľmi dlho spí (smiech). Zaľahne aj cez deň, mne sa to málokedy podarí. Sme už vo veku, keď sme schopní selektovať čas a primerane ho trávime spolu. Nerobíme za každú cenu všetko spoločne. Občas ideme aj na obed samostatne.
I. D.: Záleží na turnaji. Dosiaľ sme však nemali príliš veľa času na spoločné aktivity, hrali sme týždeň čo týždeň na niektorom z turnajov.
Komunikujete po anglicky?
F. P.: Poznám pár chorvátskych slov, dokonca rozumiem, keď Ivan komunikuje vo svojom materinskom jazyku, ale ak príde na lámanie chleba, musíme si byť istí. Ak sa po dlhšej dobe stretneme, pozdravíme sa v jazyku toho druhého – aj Chorváti nám už povedia ďakujem. Ale v dôležitých chvíľach používame výlučne angličtinu.
Na Vianoce ste už pripravení?
F. P.: Priznám sa, že zatiaľ nie. Momentálne mi stačí zdravie, ak ma nezradí, zvyšok si už zabezpečím.
I. D.: Nechcem nič, želám si jedine zdravie. Všetko, čo potrebujem, už mám.