Trénerom, ktorý sa jej ujal na konci roku 2012. Ich spolupráca sa skončila až posledným úderom slovenskej reprezentantky do tenisovej loptičky. „Môže byť na seba pyšná, s jej fyzickými parametrami sú jej výsledky doslova pozoruhodné,“ odpovedal na otázky novinárov tenisový kouč.
Tenis ako utrpenie
O jej konci som vedel už dlhšie. Dominika však chcela svoje rozhodnutie oznámiť v knižke Tenis je môj život. Tému definitívneho konca sme riešili dlhodobo – možno viac ako rok. Azda od Turnaja majsteriek v Singapure, keď bola štvrtá na svete. Spočiatku som sa ju snažil motivovať a presvedčiť, že stále môže dosahovať veľké výsledky a potrebuje sa iba odraziť. Postupom času som aj ja cítil, že začína byť vyhoretá a stereotyp a cestovanie sú pre ňu únavné. Tenis si viac neužívala, bolo to skôr utrpenie. Nakoniec sme ju pri jej rozhodnutí všetci podporovali – keď to od nás počula, evidentne sa jej uľavilo.
Vzdialený Mont Everest
Mám pocit, že pri začiatku našej spolupráce ani nesnívala o veciach, ktoré neskôr dosiahla. Dali sme si za cieľ prvú desiatku. ja som tomu veril, ona to vnímala ako vzdialený Mont Everest. Postupne sa aj ona presvedčila, že môže patriť oveľa vyššie, vyhrávať veľké turnaje a zdolať každého. Neskôr to už bolo iba o tom, aby sme hľadali motiváciu. Mala obdobia, kedy sa jej chcelo menej a bolo jej treba pomôcť. Môže byť na seba pyšná, s jej fyzickými parametrami sú jej výsledky doslova pozoruhodné. Som hrdý na tom, že som bol pri tom. Dlho som si myslel, že môže získať aj grandslamový titul. Potrebovala však, aby niektoré veci zahrali v jej prospech.
Ideálny zverenec
Neviem, či by som dokázal nájsť takého zverenca, ako ona. Bola naviazaná na trénera a na ľudí v tíme. A čo si môže kouč viac priať, ako keď ho hráč vo všetkom poslúcha a dôveruje mu? Keď som povedal doprava, ona tam naozaj šla. Pri nej som bol schopný ovplyvniť aj jednotlivé fiftíny v zápasoch. Bola absolútny profesionál, aj preto dosiahla, čo dosiahla. Na okruhu nás poznali ako veľmi silný tím. Vždy som si vážil, že sme si vzájomne dôverovali a rešpektovala ma. Je to veľmi dôležité. Náš vzťah si budem pamätať najviac zo všetkého. Na okruhu WTA je to skôr výnimka.
Úspech nie je bežný
Aj ja som sa formoval ako tréner. Dnes mám väčšie skúsenosti, pri nej som sa naučil, ako zdolávať aj najlepšie hráčky na svete. Už viem, ako hľadať v hráčovi motiváciu a dávať mu vyššie ciele, ako si dáva sám. Dominika ma naučila vážiť si úspech – nie je vôbec bežný, neprichádza každý deň. Vedeli sme si ho užiť a patrične osláviť.
VIDEO: Pozrite sa, ako 30-ročná Cibulková oznámila koniec kariéry.
Čo ďalej?
Užívam si domov. Nehrnul som sa do ďalšej práce, po rokoch strávených na cestách som túžil po rodine. Zaslúži si to. Obetovala sa pre mňa. Momentálne však začínam riešiť, čo ďalej. Niečo sa mi rysuje. Chcel by som však zostať doma a pomôcť slovenskému tenisu. Trénovanie v zahraničí by bolo pre mňa komplikované.
Ženy vs. muži
Oveľa sebavedomejšie sa cítim v ženskom tenise – dá sa jednoduchšie ovplyvňovať. Ale je možné, že budem trénovať aj muža, lebo tenis je tenis a veci sú veľmi podobné. Rozdiel by bol azda len v tom, že by som v ňom potreboval lepší prehľad. Dnes možno viem, čo platí na Halepovú alebo Kerberovú, to by som sa musel naučiť aj u mužov.
Ponuka od Kližana
Je to pravda. Ihneď po Roland Garros ma oslovil, ale keďže som mal osobné problémy, radšej som si nič nezačínal. Nevedel som mu sľúbiť, že s ním budem cestovať. Aj keď ho poznám – veď Kližko je Kližko – je to špecifický muž, dokážem si predstaviť našu spoluprácu. Museli by sme spraviť nejaké kompromisy a nájsť spoločnú cestu.