Buď tam zakončoval jednu z výmen, alebo si vzal na mušku rozhodcu na mostíku. Tenisový búrlivák oslávi v sobotu 16. februára okrúhle 60. narodeniny.
Tenisová história si ho bude navždy pamätať ako jedného z najväčších. Bol svetovou jednotkou v dvojhre aj vo štvorhre, vyhral 77 singlových a 78 deblových turnajových titulov – štatistika, ktorá v open ére nemá páru. Vo svojej zbierke má sedem grandslamových titulov – tri z Wimbledonu a štyri z US Open vo Flushing Meadows. V roku 1984 triumfoval v 82 zápasoch a prehral len v troch. Aj to je bilancia, ktorú do dnešných dní nikto nezopakoval.
McEnroe naviac prispel k piatim americkým triumfom v Davisovom pohári, neskôr viedol národný tím v pozícii nehrajúceho kapitána. Tenisovú raketu nikdy definitívne neodložil, dodnes sa zúčastňuje na mnohých veteránskych turnajoch a počas grandslamov komentuje pre televízne spoločnosti dianie na kurtoch.
Toľko krátky výpočet z veľkých úspechov populárneho Američana. Aj preto je azda trošku nespravodlivé, že keď sa povie John McEnroe, väčšina si predstaví intenzívnu hádku okorenenú rôznymi štipľavými výrazmi. Áno, aj taký bol rodák z nemeckého Wiesbadenu – večne bezočivý.
McEnroe bol od mlada známy svojou búrlivou povahou, často sa hádal s rozhodcami o sporné lopty a to aj veľmi nevyberaným spôsobom. Raz sa dokonca nechal počuť, že „rozhodca je na kurte to najväčšie zlo“. A niekedy nezostávalo len pri rozhodcoch a tesných autoch. McEnroe neraz slovne napádal aj svojich súperov a v jednom prípade dokonca aj jedného z reportérov, ktorému po prehratom finále rozbil prístroj na nahrávanie.
Nadávky a výbuchy hnevu – diváci si toho počas jeho kariéry užili až nadmieru. V čase, keď sa už chystal s profesionálnou kariérou definitívne skončiť, opäť stratil nervy. Na Australian Open 1990 v 4. kole proti Švédovi Mikaelovi Pernforsovi to zašlo až tak ďaleko, že ho musel rozhodca vylúčiť z turnaja. Udalosť, ktorá sa na grandslamovom turnaji predtým nestala celých 27 rokov.
McEnroe však mal po kariére na všetky excesy jedinú odpoveď. „Je mi to ľúto, ale bola to súčasť mojej povahy.“
Všetko zlé je však na niečo dobré. Američan síce nabúral mýtus o tenise ako o športe pre džentlmenov, ATP však na jeho správanie zareagovala. Ak dnes rozhodcovia trestajú každý emočný výbuch napomenutím, tak za to môže možno práve John McEnroe.