Naomi Osaková toto všetko už má. Japonsko jej nejaký ten mesiac leží pri nohách – aj preto, že vlani v auguste vyhrala US Open a pred viac ako týždňom zasa austrálsky grandslam v Melbourne. Lenže 21-ročná hráčka začína spoznávať aj odvrátenú tvár priveľkej popularity. A predovšetkým toho, čo znamená byť Japonka!
Keď s trofejou v ruke pózovala a reagovala na otázky japonských novinárov, vyzvali ju, aby rozprávala v ich materinskej reči. Tenistka, ktorá japončine rozumie, ale odmietla. Oveľa viac si verí, keď môže hovoriť po anglicky.
A ešte jeden čerstvý príklad, keď sa rodáčka z Osaky stretla s akousi japonskou nadradenosťou. Po tom, ako v 3. kole Australian Open zdolala domácu Ashleigh Bartyovú dostala od jedného z reportérov zvláštnu otázku. „Mali ste iba dva roky, keď ste sa presťahovali do New Yorku a odvtedy tam žijete – ale napriek tomu ste hrdá Japonka. Čo znamená toto víťazstvo pre fanúšikov u vás doma?“ opýtal sa.
Osaková zostala spočiatku zaskočená – rovnako, ako keď od nej žiadali, aby rozprávala po japonsky. „V prvom rade, teraz žijem na Floride. Áno, je pre mňa cťou, že môžem reprezentovať Japonsko. Ale môj otec je z Haiti, takže reprezentujem aj tamojších ľudí. Hm, prepáčte, ale zabudla som druhú časť vašej otázky,“ odpovedala rozpačito.
Zvyk je železná košeľa a čím skôr sa Osaková aklimatizuje v duši čistokrvného Japonca, tým lepšie – pre ňu.
Ospravedlnenie za striebro
Neustále očakávania a požiadavky. Reprezentovať krajinu vychádzajúceho slnka nie je žiadna zábava. Naopak, je to rehoľa spojená s neustálym tlakom. Stačí, ak si počas olympijských hier prečítate niekoľko miestnych denníkov. Prvá otázka na strieborného medailistu bude zaiste táto: „Prečo z toho nebolo zlato?“
Spomínate si ešte na krasokorčuliarku Midori Itovú? Počas olympiády v Albertville v roku 1992 všetky televízie v spomalených záberoch dookola rozoberali jej pád. U rozhodcov to napokon stačilo na striebornú medailu, ale Itová sa napriek tomu musela pred celým národom ospravedlniť. S kariérou sa rozlúčila, keď mala iba 22 rokov.
Alebo stolnotenisová hviezda Ai Fukuharová – keď sa v Aténach 2004 nedostala ani na pódium, aj ona sa na obrazovkách najväčšej japonskej vysielacej spoločnosti NHK kajala. Za zradu svojich najvernejších fanúšikov.
Slávna krasokorčuliarka Šizuka Arakaowá v Turíne 2006 síce dosiahla vytúžené zlato, ale ihneď potom sa vo veku 24 rokov rozlúčila s kariérou. Údajne preto, že zo zlatého stupienka to už vyššie nejde. Iba dole. Avšak zatiaľ čo mnohé jej úspešné súperky pokračovali aj ako tridsiatničky, ona si už netrúfala. Dôvod? Športový život v Japonsku je krátky a stresový. Sláva, peniaze, ale predovšetkým ohromný tlak.
Pred niekoľkými rokmi novinár Mark Schreiber v najstaršom japonskom denníku Mainiči Šimbum spravil zaujímavý výpočet. Na malom priestore zrátal medailistov z rokov 1968 až 1972, ktorí zomreli ešte predtým, ako dovŕšili 40 rokov. Medzi nimi boli aj volejbalista Masatoši Nekota, gymnasta Takeši Kato či skokan do diaľky Horoomi Jamada. Všetko v dôsledku chronického stresu, oslabenej imunity a priveľkej námahy.
Bronzový medailista z Tokia 1964 Kokiči Tsuburaja sa pred ďalšími Hrami zranil. A to ho zrejme doviedlo k myšlienke vziať si život. Mal iba 27 rokov. Rovnako skončili aj prekážkarka Ikudo Jodová či plavkyňa Rjoko Urakamiová.
Je ťažké byť Japonkou
Tragické osudy miestnych športovcov nie sú ničím novým. Samovraždy sú odjakživa problémom japonských ostrovov, ročne si tam siahne na život viac ako 30-tisíc ľudí. „A ľudia so zmiešanými koreňmi – ako Osaková – to majú u nás ešte ťažšie. Lebo ak vyhrávajú, je to preto, že sú Japonci s ich typickými charakterovými vlastnosťami. Avšak keď sa prehráva, je to práve kvôli cudzím prvkom,“ napísal novinár a spisovateľ Debito Arudou z The Japan Times.
Vedela o tom všetkom aj Osaková, keď sa rozhodla reprezentovať túto krajinu? Zrejme nie – podľa denníka The New York Times sa jej otec pre tento krok rozhodol keď mala Naomi desať rokov. V Spojených štátoch si mohla národná tenisová asociácia vyberať z veľkého množstva talentov a prakticky nemala žiadny záujem podporovať mladučkú Osakovú. Aj preto padla voľba na Japonsko.
Ak ide o peniaze, jej rodičia spravili to najlepšie rozhodnutie. Po triumfe na US Open totiž podpísala hneď niekoľko lukratívnych sponzorských zmlúv – napríklad s Nissin cup noodles, Wowow TV či Adidas. Dnes zarába vďaka japonským spoločnostiam výrazne viac ako jej americké kolegyne.
„V poriadku. Avšak len pokiaľ vyhráva. Lebo ak prestane, jej haitské korene a blízky vzťah k Spojeným štátom sa ihneď obrátia proti nej,“ zamyslel sa vo svojom článku Arudou.
V roku 2011 skončili Japonci na majstrovstvách sveta v ragby na chvoste tabuľky. Podľa národnej federácie mohli za tento neúspech práve naturalizovaní cudzinci. Ihneď po šampionáte sa ich zbavili.
„Takže ešte raz, veľká gratulácia japonskej šampiónke Naomi Osakovej. Nech jej dlhú kariéru sprevádzajú veľké víťazstvá. Ale ja mám pocit, že plávať v malom, ale vriacom japonskom športovom mori, ju oberie o niekoľko rokov kariéry – a boh daj, nie aj života,“ dodal Arudou.
TV Pravda: Aké sú očakávania v nasledujúcich siedmich dňoch v športe si môžete pozrieť v relácii Týždeň v športe – lyžiarsky špeciál (vysielané 4.2.2019).