Vyrovnaná partia od začiatku až do konca. Najprv mala navrch Japonka, potom na chvíľu Češka, ktorá v 2. sete odvrátila tri mečbaly. Pred rozhodujúcim dejstvom si však Osaková prehodila cez hlavu uterák a so slzami sa vybrala do šatne. Práve tam sa rozhodlo o jej víťazstve.
V rozhovore pre austrálsku televíznu stanicu Channel Nine opísala, čo sa počas náročných chvíľ odohrávalo v jej vnútri.
„Bola som veľmi sklamaná. Presviedčala som sa, že s tromi mečbalmi som nemohla nič spraviť – vravela som si, že toto je finále a Petra je veľká šampiónka. Ale aj to, že by som mala byť vďačná, že tu môžem byť,“ okomentovala rodáčka z Osaky vnútorný dialóg, ktorý viedla v šatni.
Osaková – tri v jednom
Mnohé jej súperky by po takomto priebehu zložili zbrane – veď nevyužiť tri mečbaly, to je veľký nápor aj pre oveľa skúsenejšie hráčky ako Osaková. „V rozhodujúcom sete som vypla všetky pocity. Bolo to akoby som bola dutá či robot, ktorý len poslúcha príkazy,“ vysvetlila 21-ročná hráčka.
Otec z Haiti, mama Japonka a Naomi z polovice Američanka. Osaková je akoby esenciou toho najlepšieho, čo tieto tri národy zdobí. Akási bezstarostnosť, nekonečná ochota na sebe tvrdo pracovať a v neposlednom rade aj to podstatné z amerického sna – keď sa chce, nič nie je nemožné.
Ale v sobotu bola predovšetkým ako japonský robot – presná a precízna. A po zápase, keď mala žať slávu, zasa zdržanlivá.
Pri odpovediach pôsobí trošku hanblivo. Nie div, Japonci sú raz takí – ostýchaví a nenápadní. Keď však Osaková vyjde na kurt a vezme raketu, akákoľvek prudérnosť ide bokom. Odrazu je sebavedomá ako málokto iný. Útočí sprava i zľava, forhend i bekhend má dostatočne dobrý na to, aby razantne ukončila každú výmenu.
Tak, ako vo finále. Nebola to žiadna pinkačka – iba v 40-tich z celkovo 228 výmen nasledovali viac ako štyri údery. Ale zatiaľ čo Kvitovej hra je založená na útoku, Osaková má v sebe koktejl šampióna – okrem víťazných úderov dokáže aj skvele brániť.
Stratila reč
Ak bol zápas ozdobou Australian Open, slávnostný ceremoniál v ničom nezaostával.
Spomínate si ešte na lanské dekorovanie finalistiek vo Flushing Meadows? Osaková plakala, diváci bučali – v New Yorku to vyzeralo presne tak, ako sa to pri odmeňovaní šampiónov nerobí.
Foto: Reuters, ALY SONG
„Spomienka na US Open je pre mňa tak trochu horkosladká. Prvé dni po finále som na víťazstvo radšej ani nepomyslela, nebola to najkrajšia myšlienka,“ priznala sympatická Japonka. Niežeby si Osaková tentoraz ceremóniu užívala – to vôbec nie – pôsobila placho a roztržito. Ale zároveň spokojne.
„Prepáčte, všetky slová, ktoré som si pripravila na papieriku, som zabudla,“ priznala so svojou druhou grandslamovou trofejou v ruke. A tak ďakovala – súperke, divákom, organizátorom.
Pravda, nie je veľký rečník. Naopak, je to introvert. „Počas priemerného dňa nepoviem viac ako desať viet,“ úprimne priznala. Šampiónka je s raketou v ruke, mikrofón akoby z nej vysával energiu. Keď sa pol hodinu po polnoci dostavila do novinárskej miestnosti, očné viečka ju už neposlúchali. „Som taká unavená. Nechápem ľudí, ktorí sú v tomto čase ešte bdelí,“ zasmiala sa.
Nájsť kompromis medzi športom a záujmom médií, ktorý k nemu neodmysliteľne patrí, nie je vôbec jednoduché. „Ale k novinárom je už otvorenejšia. Zvykla si na otázky aj davy fanúšikov. Jej krása však spočíva v tom, že je to stále to isté dievča,“ upozornil Osakovej tréner Sascha Bajin.
Lekcia pokory
A jeho zverenka tieto slová len podčiarkuje: „Život sa mi nezmenil. Možno chcú ľudia odo mňa viac fotiek, ale inak? Robím to, čo predtým. Trénujem. Chodím do posilňovne. A tak.“
Foto: SITA/AP, Kin Cheung
Je neuveriteľne skromná. Aj túto vlastnosť získala vďaka rodine – najmä po návšteve príbuzných na Haiti. „Bola to veľká lekcia pokory,“ zaspomínala si v Melbourne na svoj prvý pobyt na ostrove pred dvoma rokmi. „Vidíte tam tak veľa ľudí, ktorí nemajú skoro nič. Aj pre vodu si musia chodiť ďaleko. Potom si poviete: Na čo sa vlastne sťažujem? Odvtedy hrám lepšie,“ pripomenula.
Keď odštartovala lanskú sezónu ako 68. hráčka sveta, všetci vedeli, že má talent, ale nikto netušil, že takto o rok bude pri nej svietiť jednotka. Osaková vraví, že austrálska trofej pre ňu znamená viac ako rebríčkové postavenie. Neznamená to však, že by nebola dostatočne ambiciózna. Lebo ciele má naozaj veľkolepé:
„Obhajovať trofeje. Bola by to známka, že som naozaj najlepšia hráčka na svete!“