Mládež žije mimo reality. Z rodičov sa stali animátori

, 10.12.2018 05:00
ANKETA: Tenista roka 2018 Krošlák
Ján Krošlák (uprostred) so svojimi synmi počas slávnostného odovzdávania cien ankety Tenista roka 2018. Autor: ,

Na dohodnuté miesto - v petržalskom komplexe Agrofert STU Bratislava - prišiel s 15-minútovým meškaním. Zdržal ho tradičný rituál - vyzdvihol syna zo školy a priviezol ho do vlastnej tenisovej akadémie, kde ho trénuje.

„Je v puberte. Čakám, kedy dozreje. Jemu i ostatnej mládeži by som doprial moje detstvo,“ hovorí v tradične kritickom tóne Ján Krošlák (44). Slovenský tenisový zväz ho koncom novembra zaradil do svojej Siene slávy.

Váš syn sa taktiež vydal tenisovou cestou. Ako sa mu darí?

Vôbec sa nedívam na rebríček. Všímam si skôr jeho techniku, cit pre loptu. Preto ho považujem za talentovaného. Výsledkovo sa vždy držal medzi najlepšou desiatkou vo svojom ročníku, minulý rok som sa však rozvádzal, čo ho, pochopiteľne, zasiahlo. Hlavu mal inde.

Považujete ho za väčší talent, než ste boli vy?

Ťažko sa mi to posudzuje. Žil som v dobe, ktorá športu priala. Či ide o mňa, Karola Kučeru, Dominika Hrbatého, všetci sme vyrastali na ulici. Denne som pred školou hrával futbal. Keď som zhodil tašku, mastili sme hokejbal. Dnes je to iné. Rodičia musia robiť deťom animátorov od rána do večera.

Dokážete oddeliť vzťah k synovi na športovisku a mimo neho?

Ja určite, môj syn to, žiaľ, nechápe. Neraz, keď mu niečo vysvetľujem, mám pocit, že ho otravujem. Zbytočne mu rozprávam, že iní platia za takéto tréningy veľké peniaze. Na Slovensku je len zopár trénerov, ktorým by som ho zveril. Ale mám zarábať len na to, aby som mu zaplatil kvalitného kouča, keď ho môžem všetko naučiť sám? Je v puberte, preto čakám, kedy konečne dozreje.

Tuší, čo všetko ste v kariére dosiahli?

Neviem. Sám mu to hovoriť nebudem. Všetko si predsa môže nájsť na internete.

Keby ste mu porozprávali o veľkom ostravskom finále s Andrém Agassim, motivovali by ste ho…

A presne toto ma najviac hnevá. Akú motiváciu potrebujú mladí tenisti? Toto slovo by pre nich malo byť automatické. Veď v tomto športe ide o slávu, úspech i veľké peniaze. Málo iných športov je na tom tak dobre. Pozrite sa napríklad na chodca Mateja Tótha. Keď ho stretnem, pokloním sa mu. Neuveriteľne drie – športom, ktorý robí, sa nedokáže na dlho zabezpečiť. Má zničené kolená, uniformu a nejaký plat. Možno až teraz, keď má za sebou toľko úspechov, zbiera prvé ovocie. A ja mám motivovať nejakého sopliaka?

Prečo je to tak?

Lebo žijeme v dobe fejsbukárov a smartfónistov. Keď majú chvíľku čas, ihneď ťahajú z tašky elektroniku – žijú mimo reality.

To znamená, že uspejú tí, ktorí dokážu toto všetko odfiltrovať…

Presne tak. Talentovaných detí máme dostatok. Ale zatiaľ čo v minulosti sme dreli piati z desiatich, dnes je také dieťa iba jedno. Šanca, že sa niekto presadí, je podstatne nižšia.

Chceli by ste byť dnešným tínedžerom?

Vôbec! Svoje detstvo by som nikdy za nič nevymenil. Práve naopak, doprial by som dnešným mladým, aby zažili to, čo ja.

Ján Krošlák počas zápasu Davisovho pohára proti...
Ján Krošlák počas zápasu Davisovho pohára proti USA vo februári 2002. Autor: TASR/AP, J. PAT CARTER

Prečo ste si vybrali tenis?

Otec pôsobil v Bratislave na Dolných honoch ako správca kurtov. Prirodzene som tam trávil čas od rána do neskorého večera. Chodievala tam partička piatich mužov, s ktorými som hrával. Keď som mal jedenásť, všetkých som zdolával. Netrvalo dlho a vo finále majstrovstiev Československa v Prahe som hral proti Karolovi Kučerovi. Bol to náš jediný vzájomný zápas.

Veru nie, stretli ste sa aj v roku 2001 na challengeri v Bratislave.

Máte pravdu. Už som na to aj zabudol.

Ako dopadlo vtedajšie juniorské finále?

Prehral som. Ale v Prahe nastal veľký poplach. Dvaja Slováci vo finále – s tým veru nik nepočítal.

Strelec Jozef Gönci nám nedávno vravel, že rozdelenie Československa mu v jeho kariére pomohlo. Vnímate to rovnako?

Jednoznačne. Prospelo to všetkým športovcom zo Slovenska. Keď niekam cestovalo štvorčlenné družstvo, museli v ňom byť traja Česi a jeden Slovák. Kučera bol výrazne lepší od všetkých, toho nominovali. Ja som sa ako finalista do tímu nedostal.

Kedy ste začali uvažovať o profesionálnej kariére?

Keď som mal 16 rokov. Býval som v činžiaku na štvrtom poschodí bez výťahu. Doma sme mali Škodu 105 – spoznal som, že tenis je cesta, ako by som sa mohol mať lepšie. Od štátu som dostal prvých 10-tisíc korún a za 500 som si kúpil tenisky – agassiovky.

Nezamávalo to s vami?

Kdeže. Peniaze boli v tom čase pre mňa ďalšou motiváciou. Veď mladý chlapec si chce zakaždým dopriať niečo iné, ako mu kúpia rodičia na Vianoce.

K mladým športovcom patria aj vzory. Koho ste obdivovali?

K nikomu som nevzhliadal. Ale je pravda, že neraz som vstával o štvrtej ráno, aby som si mohol pozrieť prenos z Australian Open. Páčili sa mi Sampras s Edbergom – celodvorcoví hráči.

A Mečíř s Lendlom?

V ich najlepších časoch som mal 10 či 12 rokov, doma čiernobiely televízor, žiadne prenosy. Ale Milošovi som raz zbieral v Bratislave loptičky.

Tenista Ján Krošlák uvedený do Siene slávy...
Tenista Ján Krošlák uvedený do Siene slávy počas slávnostného odovzdávania cien 25. ročníka ankety Slovenského tenisového zväzu, Tenista roka 2018. Autor: SITA, Diana Černáková

Hrali ste v mimoriadne silnej generácii slovenských tenistov. Dnes by zrejme vaša hviezda doma žiarila viac. Neškrie vás to?

Hrbatý je o štyri roky mladší, môj rovesník bol Kučera. Žili sme však vo dvoch úplne odlišných svetoch. Karol trénoval viac vo Švajčiarsku a Česku, ja na Slovensku. Nikdy som nad tým ani neuvažoval, dokonca by som nič dodatočne nemenil. Možno zopár detailov, ktoré som si uvedomil až po kariére.

Ktoré?

Trénoval by som úplne inak. Nemal ma kto viesť. Tréneri, ktorých som mal, neboli okrem Braňa Stankoviča bývalými hráčmi. Som presvedčený, že keby som mal v tom čase dnešné vedomosti a skúsenosti, dosiahol by som podstatne viac.

Vaši niekdajší súperi na vás spomínajú ako na hráča, ktorý vedel byť nepríjemný. V čom?

Bol som agresívny, za každú cenu som chcel vyhrať. Nikdy som nešpekuloval. Keď som však nemal deň, hráči ako Kučera ma vyťukali. Aj to je jedna z vecí, ktorú by som dnes robil inak – nehral by som stále rovnako.

Vaša buldodžia povaha teda nebola iba výhodou…

Samozrejme. Ak ste pitbull, môžete na to občas doplatiť v každej profesii.

Ktorí hráči vám najviac vyhovovali?

Tí, ktorí hrali rýchlo ako ja. Takého Tima Henmana som zdolal trikrát. Zle sa mi hralo proti obranárom. Tých som – obzvlášť na antuke – nevedel prevalcovať.

Na ktoré zápasy najradšej spomínate?

Napríklad na ten s Marianom Puertom na Australian Open 1999. Otočil som z 0:2 na sety. Alebo keď som v San José zdolal MaliVaia Washingtona s 38-stupňovou horúčkou. Po zápase som nedokázal prísť do izby.

A čo trojsetové finále proti Agassimu v Ostrave 1999?

Samozrejme, aj to bol jeden zo zápasov, na ktorý nikdy nezabudnem. Aj keď som ho nakoniec prehral.

Američan v autobiografii Open napísal, že po tomto zápase bol presvedčený, že z vás raz bude hráč Top 10.

Odohral neskutočné množstvo zápasov. A spomenul si práve na mňa. Nie je to krásne? Aj to je jedna z odmien, ktorú mi dal tenis.

Dominik Hrbatý, Karol Kučera a Ján Krošlák v...
Dominik Hrbatý, Karol Kučera a Ján Krošlák v roku 2000. Autor: TASR, ROLAND WEIHRAUCH

Napriek tomu, nemrzí vás, keď hráč Agassiho kalibru naznačil, že od vás čakal viac?

Keď som sa motal okolo päťdesiateho miesta, hral som niekoľko dôležitých duelov – napríklad s Marcelom Riosom v 3. kole US Open. Ak by som ho zvládol, posunul by som sa k tridsiatemu miestu. Ale nestalo sa. Šance som mal, no nevyužil som ich.

Čo pre vás znamenal Davisov pohár?

Nesmierne veľa. Keď som sledoval niektorých chlapcov, ktorí si počas uplynulých rokov vymýšľali kadejaké zranenia, aby nemuseli hrať, nerozumel som tomu. U mňa to bolo naopak. Keď ma niečo pobolievalo, zamlčal som to, lebo som chcel byť v tíme. Bola to jediná súťaž, kde som reprezentoval Slovensko, vďaka čomu sa môj otec mohol pred kamarátmi popýšiť.

Aká ste boli partia?

Perfektná. Medzi Kučerom a Hrbatým bolo v istej chvíli napätie, ale išlo len o mikrohlúposti. Domino bol ešte príliš mladý, mal zbytočne hlúpe poznámky. Karola, ktorý bol introvert, sa to dotklo. Aj som mu vtedy povedal: pozri sa, aký je ešte mladý a vyškerený, nemôžeš ho brať vážne. To bol však ojedinelý prípad, inak medzi nami vládla skvelá atmosféra.

Vašu povahu možno charakterizovať jednoznačne – čo na srdci, to na jazyku. Hovoríte aj o nepríjemných veciach. Nemali ste so svojím naturelon nikdy problém?

Nie, nikoho som neurážal. Keď som niekomu vynadal, bolo to za konkrétnu vec, nehodnotil som ho ako človeka. O minútu sme znovu boli priatelia.

Ako ste vychádzali s kapitánom Mečířom – absolútnym introvertom?

Medzi nami nikdy nemohlo dôjsť ku konfliktu. Miloša sme absolútne rešpektovali. Môj vzťah k nemu nikdy nebude iný.

Povedali ste niekdy niečo, čo ste spätne oľutovali?

V rámci tenisu hádam nie. Pri ňom nejde o život, to predsa nie sú vzťahy so ženami. Nikdy som neprišiel o žiadneho kamaráta. Keď som aj niečo nepríjemné povedal, vždy som to urovnal.

Ako dnes vnímate slovenský tenis?

Projekt Národného tenisového centra funguje veľmi dobre. Žiaľ, chýba nám materiál. Pozrite sa ale na Nemcov či Američanov – to sú krajiny s oveľa väčším potenciálom ako máme my a tiež sa trápia. Za mojej éry boli v najlepšej desiatke Pete Sampras, André Agassi, Michael Chang, Jim Courier, Todd Martin. Dnes v nej nemajú Američania nikoho. Ak bude mať Slovensko v prvej stovke dvoch-troch hráčov, bude to fajn.

Ján Krošlák a Martin Kližan počas zápasu...
Ján Krošlák a Martin Kližan počas zápasu Davisovho pohára v roku 2013. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Čo hovoríte na spoluprácu Martina Kližana s Dominikom Hrbatým?

Kližan to má v sebe. Turnaje môže vyhrávať aj bez trénera. Ak však poukazujete na jeho zmenu, pri nej zohral Hrbatý veľkú úlohu. Alebo je aj iná možnosť – Kližan dozrel. Za šaša z Petržalky predsa nemôže byť do konca života.

Kde vidíte jeho hranice?

Odjakživa som tvrdil, že môže byť v najlepšej desiatke. Herne na to mal vždy, avšak teraz – keď už dostal rozum – by to mohol dosiahnuť.

Má 29 rokov, vy ste v tom čase už nehrali. Prečo?

Bol som unavený z kolotoča plného cestovania. Mal som rodinu, narodil sa mi syn, nemal mi vtedy kto dohovoriť. S odstupom času to ľutujem. Dnes mám 44 a stále som vo forme. S chlapcami, ktorých trénujem, si kedykoľvek pokojne dám set. Teraz viem, že do 35-ky som mohol hrať.

Aký bol prechod do bežného života?

Bezproblémový. Zo začiatku som si viac užíval – chodil som na ryby, hral som golf, mal som peniaze, byt, žiadne problémy s hypotékou. Po dvoch rokoch som si však povedal, že by som mal niečo robiť. Na turnaji v Košiciach som Ukrajincovi Sergejovi Stachovskému povedal, že ak chce, aby z neho niečo bolo, nech sa mi ozve. O dva týždne mi telefonoval a začali sme spolu trénovať. Tak sa začala rodiť moja akadémia.

Nedávno vás zaradili so Siene slávy slovenského tenisu. Čo to pre vás znamená?

Potešilo ma to. Ale že by som preto tri dni nespal, to veru nie. Marián Vajda, ten dostal prestížne ocenenie – ak vás 140 trénerských kolegov označí za najlepšieho na svet, to už niečo znamená. Moje ocenenie neznevažujem, teším sa z neho, no Oscara som nedostal.

Čoskoro vyhlásia Športovca roka 2018. Kto by sa ním mal stať?

Jednoznačne Peter Sagan. V cyklistike je obrovská konkurencia, pozná ho celý svet, prerástol hranice Slovenska. Existuje tu však nejaká hierarchia, podľa ktorej čnie olympijská medaila nad všetkým.

Ján Krošlák

Narodil sa 17. októbra 1974 v Bratislave. Tenisovo vyrastal v Hydrostave. Vyhral dva turnaje ATP (Tel Aviv 1995, Šanghaj 1997). Na grandslamoch to najďalej dotiahol do 3. kola. Farby Slovenska hájil v Davisovom pohári trinásťkrát. Pochváliť sa môže triumfom na majstrovstvách sveta družstiev (2000). Od tohto roku je členom Siene slávy slovenského tenisu. V súčasnosti sa venuje svojej tenisovej akadémii ProTennis Academy. Je rozvedený, má dvoch synov a dcéru.

#tenis #Ján Krošlák
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Passion červené ruže

Passion červené ruže

73,99
Srdce červené ruže srdiečka

Srdce červené ruže srdiečka

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk