Dve prehry a už iba teoretická šanca na postup. Vysoký Američan zatiaľ na modrom kurte neohuruje. V stredu prehral s Marinom Čiličom 1:2 na sety. Dôvod? Lebo k neobyčajne rýchlemu podaniu zatiaľ nič nepridal.
Pravda, Isnerovi môže delový servis závidieť celý tenisový svet.
Podanie za všetko ostatné
Keď si na konci januára americký dlháň zatrénoval s Keiom Nišikorim, skončilo sa to vtipnou výmenou názorov na sociálnej sieti Twitter. Japonec sa najprv poďakoval za možnosť zahrať si aj mimo súťažného diania. K statusu potom pripojil aj želanie s otáznikom: „Môžem mať aj ja takéto podanie?“
Odpoveď bola priama a ešte viac úsmevná. „Dohodneme sa, ak mi dáš všetko ostatné,“ reagoval Isner.
V nevinnom dialógu sa však skrýva obrovská tenisová pravda. Zatiaľ čo Nišikori sa môže oprieť o pestrú škálu úderov, ale nie o podanie, u rodáka z Greensboro v Severnej Karolíne to je presne naopak. Okrem delového servisu a tvrdého forhendu mu chýba takmer všetko. Keď podáva, na kurte to vyzerá asi takto.
Eso. Eso. Podanie, forhend. Eso.
A stále dookola. Až kým zúfalého súpera nezlomí v tajbrejku, alebo nestratí jeden z gemov, v ktorom podáva.
Tak to bolo aj na tohtoročnom Wimbledone. V semifinále, v ktorom narazil na podobného hráča – Kevina Andersona – tenisti akoby ani nevedeli, kedy už dosť. Na centrálnom dvorci All England Clubu sa síce odohrávala dráma, tá však nudila. Podania bez returnov nie sú to, čo v tenise láka.
Výsledok 7:6 (6), 6:7 (5), 6:7 (9), 6:4, 26:24 hovorí za všetko. Piaty set trval takmer tri hodiny. A rýchly koniec si priali nielen diváci v hľadisku, ale aj Novak Djokovič s Rafaelom Nadalom, ktorí v útrobách štadióna márne čakali na začiatok druhého semifinále.
Tri dni a 70:68!
Mimochodom, Isner je na maratónske zápasy ako stvorený. Jeho sila pri podaní a bezradnosť pri príjme ho predurčujú na nekonečné súboje. Najdlhší zo všetkých odohral – ako inak – počas Wimbledomu v roku 2010, keď v 1. kole natrafil na francúzskeho kvalifikanta Nicolasa Mahuta.
Duel sa začal v utorok o šiestej večer tamojšieho času, no o tri hodiny ho prerušili, keďže nad Londýnom už viac nežiarilo slnko. Na druhý deň pokračovalo tenisti už od druhej poobede, ale ani takáto skorá hodina nestačila hráčom na to, aby zápas dohrali. Z kurtu ich za stavu 59:59 v piatom sete opäť vyhnala tma. Rozhodlo sa tak až vo štvrtok – celé stretnutie trvalo jedenásť hodín a päť minút.
Američan sa napokon radoval po výsledku 6:4, 3:6, 6:7 (7), 7:6 (3), 70:68! A keďže Isnerove nekonečné zápasy začali konzervatívnym Britom prekážať, tento z roku 2010 zostane navždy najdlhší. Od budúcej sezóny sa v metropole Anglicka bude hrať na záver piateho setu tajbrejk. Historický duel, na ktorý v Londýne dodnes spomínajú, narobil nejeden problém. Ľuďom i počítačom.
Zatiaľ čo švédsky empajrový rozhodca Mohamed Lahyani bol taký vzrušený, že počas celého zápasu nejedol, nenavštívil toaletu a konečný výsledok zahlásil v opačnom garde, technika si už vôbec nevedela rady. Pracovníci z IBM nastavili svetelnú tabuľu maximálne na výsledok 47:47. Aj online verzia priebežného stavu dostala K.O. pri 50:50. Programátori po druhom dni zápasu odstraňovali chybu do polnoci.
Foto: Reuters, TONY O'BRIEN
Výzva Zverev
Kondícia nepatrí medzi Isnerove silné stránky. Počas zápasov neraz vyzerá, akoby chcel na kurt hodiť biely uterák, ktorým si práve utiera pot z tváre. Medzi výmenami nepôsobí sviežo, so sklonenou hlavou ťahá nohy za sebou a šetrí každý joule.
„Toto bola najlepšia reklama na šport. Som hrdý, že v tejto chvíli môžem byť jeho súčasťou. Často sa nám nedostáva rešpekt, ktorý si za fyzickú námahu zaslúžime, tento zápas všetko zmení,“ nadchýnal sa pár minút po premenenom mečbale John McEnroe. V záplave silných emócií neváhal vyhlásiť, že tenisový maratón obral oboch jeho aktérov najmenej o šesť mesiacov kariéry.
V zákulisí všetko sledoval aj Roger Federer. „Bolo to úchvatné. Už ani neviem, či som sa pri tom smial alebo plakal. Bolo toho jednoducho priveľa – duel prekonal všetko,“ zaspomínal si na rok 2010 legendárny Švajčiar.
Športový chirurg naznačil, že tenisti počas troch dní riskovali dehydratáciu, hypertermiu, poškodenie obličiek a nevylúčil ich zdravotné ťažkosti v nasledujúcom období.
Odvtedy už uplynulo veľa času, Isner (33) stále hrá a dokonca medzi najlepšími. Na Turnaji majstrov ho čaká posledný duel v skupine – dnes poobede nastúpi proti Alexandrovi Zverevovi.
Nekonečný zápas spred ôsmich rokov sa zaiste nezopakuje. Ale nezabúdajme – hviezdy v Londýne sú na jeho strane.