V uplynulých dvoch rokoch sme si museli zvyknúť na fakt, že z legendárnej trojky je už len dvojka. Srbský šampión sa trápil, už nebol nevzbudzoval strach a beznádej.
Dva smery. Jeden správny
Uplynulo však iba pár mesiacov a všetko je inak. Odpisovaný rodák z Belehradu je odrazu najväčším z najväčších. A od pondelka prvý na svete.
„Ak nás uplynulé roky niečo naučili, potom to, že dlhá prechádzka v horskom prostredí dokáže poriadne vyčistiť hlavu. Človek sa po nej môže vydať dvomi zásadnými smermi. Prvým – ako premiérka Theresa Mayová – ktorá po náročnej turistike vo waleskom národnom parku Snowdonia spravila tragické rozhodnutie vyhlásiť v roku 2017 nové voľby. Druhým je zasa príbeh Novaka Djokoviča, ktorý uprostred sezóny navštívil francúzske Alpy,“ pomohol si neštandardným porovnaním britský denník The Telegraph.
„Presne si spomínam na ten moment – sadol som si na vrchol hory, zhlboka dýchal a pozeral som sa na svet z úplne inej perspektívy. Rozmýšľal som o tenise, o emóciách, ktoré neustále provokuje a prináša. Odrazu som pocítil vášeň, ktorú som predtým niekde stratil. Som presvedčený, že práve toto bol moment, za ktorým treba hľadať môj športový obrat,“ zamyslel sa Djokovič.
Len pár dní predtým bol na absolútnom dne. Na tlačovej konferencii po šokujúcej prehre na Roland Garros s Talianom Marcom Cecchinatom nezvládol nahromadené emócie. „Neviem, či budem hrať na tráve. Neviem. Neviem,“ neustále opakoval novinárom.
Rozhovor trval iba štyri a pol minúty a bol natoľko deprimujúci, že egyptská novinárka ihneď po ňom napísala na Twitter: „Nikdy predtým som nevidela Novaka takého podráždeného a sklamaného po prehre. Sotva odpovedal na otázku, často sa zastavil v polovici myšlienky a nedokončil ju.“
Vráťme sa však k jeho výletu do Montagne Sainte-Victoire. Pred ním bola Djokovičova tohtosezónna bilancia takáto: štrnásť víťazstiev, osem prehier, žiadny titul ani finále. A po ňom? Štyri tituly – dva grandslamové a dva kategórie Masters. A neuveriteľná zápasová štatistika – 35:3. Pred nedeľňajším neúspešným finále v Paríži s Rusom Karenom Chačanovom neprehral v 22 stretnutiach za sebou. Vytvoril si aj nové osobné maximum – 30 setov v rade nenašiel premožiteľa.
Faktor Vajda
Takáto výrazná dominancia na okruhu ATP sa ani nemohla skončiť inak ako návratom na post tenisovej jednotky. Pritom v júni sa ešte potácal v tretej desiatke svetového renkingu. Podobný kúsok sa naposledy podaril Rusovi Maratovi Safinovi v roku 2000.
„Aké jednoduché. Stačí si obuť vychádzkovú obuv a dýchať čerstvý vzduch,“ dodal s nádychom irónie i nemenšou dávkou obdivu The Telegraph.
Slováci však zaiste budú namietať, že za znovuzrodením šampióna nie sú francúzske hory, ale Marián Vajda, ktorý sa na jar vrátil k Djokovičovi. Vystriedal trénerské duo Andre Agassi – Radek Štěpánek. „Je to jednoduché, dôvod, prečo sa Novak vrátil vo veľkom štýle, je iba jeden. Rozhodol sa vziať si späť starý tím na čele s Mariánom,“ vyhlásil Brad Stine, kouč wimbledonského finalistu Kevina Andersona.
Foto: SITA/AP, Adam Hunger
Výsledky sa začali dostavovať pomerne skoro – májové semifinále v Ríme sa dalo považovať za krok vpred. Djokoviča predtým zdolali Taro Daniel či Benoit Paire. A dokonca aj po zranení vracajúci sa Martin Kližan.
Spočiatku to však nebola iba hlava, ktorá Djokoviča brzdila na ceste za veľkými výsledkami. Aj jeho telesná schránka v tom čase nebola ako za najlepších čias. Potrebovala zosilnieť. „Novak má na tenis ideálne fyzické parametre. Musel však spevniť svaly,“ prezradil Vajda po víťaznom finálovom zápase v All England Clube.
„V španielskej Marbelle sme trénovali dvakrát do dňa, koncentrovali sme sa aj na fyzičku. Prvý mesiac našej obnovenej spolupráce bol veľmi intenzívny, ale priniesol aj benefity,“ dodal. Stalo sa tak napríklad už v napínavom semifinále Wimbledonu, kde Djokovič v päťsetovej dráme zdolal odvekého rivala – Rafaela Nadala.
Kariérny grandslam
Zmeniť sa musela aj hlava. Po dvojročnej spolupráci ukončil Djokovič spoluprácu s mentálnym guru Pepe Imazom. Aj v tom mal nakoniec prsty Vajda. „Chcel som, aby viac Novak nevnímal svoje pôsobenie na kurte ako filozofiu, ale ako tréning. Ľudia, ktorí síce vedia, čo je tenis, ale nepoznajú mentalitu špičkového atléta, boli v našom tíme nežiadúci. Tenis nie je žiadna filozofia, ak chcete byť na vrchole, cesta vedie jedine cez tvrdý tréning,“ poznamenal 53-ročný Slovák.
Foto: SITA/AP, Neil Hall
A ešte jedna výrazná zmena v Djokovičovej hre. Servis.
Počas rokov tenisového strádania, keď 31-ročný Srb nedokázal nadviazať na vzácny kariérny grandslam, v ňom akoby stratil istotu. Pripomínal Djokoviča zo začiatku kariéry, hráča, ktorý robí dvojchyby v najnevhodnejšej chvíli.
Avšak po uzdravení operovaného ramena a miernych zmenách v technickom prevedení podania sa zo servisu opäť stala zbraň. Je taká silná, že počas turnaja v Šanghaji ju nedokázal za celý týždeň prekonať ani jeden z protihráčov.
„Potreboval som zmeniť moju hru, špeciálne servis. Aj preto, že niekoľko mesiacov predtým mi museli operovať rameno. Veru, nečakal som, že to prekonám tak rýchlo,“ povedal na začiatku októbra.
Radosť z tenisu sa vrátila. A s ňou aj veľké očakávania a ciele. Jedným z nich je aj kariérny grandslam, ktorý už raz dosiahol v rokoch 2015 a 2016. Tak, ako kedysi Rod Laver, aj Djokovič bol v jednej chvíli majiteľom všetkých štyroch grandslamových trofejí naraz.
Dnes v rukách drží poháre z Wimbledonu a US Open, je akoby na pol ceste za vysnívaným cieľom. „Verím, že to dokážem zopakovať. Ak by to tak nebolo, už by som nehral,“ dodal.