Jeho prvým súperom bude už dnes neznámy mladík – iba 17-ročný Alexander Zgirovskij.
Natrafíte na hráča s poradovým číslom 1513 v rebríčku ATP. V takomto zápase sa dá viac stratiť ako získať. Súhlasíte?
Viem, na rozdiel odo mňa naozaj nebude mať čo stratiť. Ale nečaká ho nič ľahké, lebo debut v národnom tíme nikdy nie je jednoduchý. Musím sa sústrediť na to, aby po našom zápase svietilo na obrazovke 1:0 a Noro Gombos nastupoval na dvorec za pozitívneho stavu.
Potešila vás absencia bieloruskej jednotky Iľju Ivašku?
Je to pre nás veľké plus. Ale stať sa môže čokoľvek. Najlepšie bude, ak sa zameriame na vlastné výkony a nie na to, ktorý z Bielorusov proti nám nastúpi. Som ale presvedčený, že ak dnes a zajtra ukážeme to lepšie, čo je v nás, vyhrali by sme aj keby do Bratislavy prišiel Ivaška.
Vaša šanca je však oveľa väčšia…
Všetci chceme postúpiť už veľmi dlho, medzi elitou chýbame dvanásť rokov. V minulosti sme mali pri žrebe veľa smoly, v rozhodujúcich zápasoch play off o postup do svetovej skupiny sme vždy natrafili na náročného súpera. Teraz máme konečne obrovskú šancu. Usmialo sa na nás šťastie a musíme to využiť.
Ako ste zvládli prechod z rýchleho betónu na pomalú antuku?
Mám za sebou najlepšiu antukovú sezónu v živote, možno aj preto mi prišiel návrat na ňu oveľa jednoduchší.
Po vašom nedávnom skvelom vystúpení v Petrohrade prišla séria sklamaní. Už ste to hodili za hlavu?
Mohlo to byť aj lepšie, ale aj tak som získal 250 bodov a na konci roka by som mal byť okolo 40. miesta. Keďže je Davisov pohár, nemohol som hrať vo Viedni a v Paríži, kde by som mohol získať ďalšie plusové body. Ale národný tím dostal prednosť – dúfam, že sa to oplatilo.
Chystáte sa po reprezentačných povinnostiach aj na Slovak Open?
Na turnaji v Bratislave som nehral niekoľko rokov a ani v budúcnosti to nemám v pláne. Po sobote ukončím sezónu, čaká ma mesačné voľno.
Foto: TASR, Martin Baumann
Tešíte sa?
Samozrejme. Telo už cíti, že tenisový rok sa končí a chce vypnúť. Ale sú tu ešte dva dôležité dni a ja posnažím ho vyžmýkať.
Vezmete v novembri raketu do rúk?
Nie, v žiadnom prípade. Držal som ju celý rok (smiech).
Máte za sebou sezónu, v ktorej ste sa po zranení a operácii vrátili medzi elitu. Bola náročnejšia ako predchádzajúce?
Veru, bola ťažká. Ale niekam som sa v nej dostal a budem rád aj naďalej stúpať.
Ak by vám niekto na začiatku roka povedal, že na jeho konci budete okolo štyridsiateho miesta, zobrali by ste to?
Určite. Účasť v najlepšej päťdesiatke je vždy výborný výsledok.