Pozor, letí projektil. Tenisoví bombardéri plienia duše súperov

Foto: SITA/AP, Andres Kudacki

Isner tenis John Isner a jeho delové podanie na US Open 2018.

Má 27 rokov, počas kariéry sa nikdy nevyškriabal z piatej stovky rebríčka ATP a v kolónke turnajových víťazstiev mu stále svieti nula.

Simon je však predsa iný ako zástupy tenistov vo svetovom renkingu. Má 198 centimetrov, takmer sto kíl a ekrazit v pravačke. Na challengerovom turnaji v talianskom Ortisei ňou nastrieľal v jednom zápase 52 es. Rodák z Mníchova vytvoril nový rekord v dueli hranom na dva víťazné sety. Bosniaka Aldina Šetkiča zdolal 7:6, 6:7, 7:6.

Servis zospodu

Tenis sa za uplynulé tri dekády zmenil ako máloktorý iný šport. Je silovejší, hráči bez tvrdého podania nemajú nárok.

Pre ilustráciu: v roku 1985 hral Slovák Miloslav Mečíř zápas s americkou legendou Jimmym Connorsom. V treťom, rozhodujúcom sete viedol 4:0, keď zrazu znervóznel a namiesto tradičného servisu s horným náprahom začal podávať odspodu.

Pochopiteľne, že prehral. O týždeň sa na dvorcoch Rolanda Garrosa situácia zopakovala. Neskorší olympijský šampión zo Soulu si opäť takto neočakávane skomplikoval situáciu.

Časy sa menia. To, čo v minulosti nešokovalo, je dnes absolútne nepredstaviteľné. Na okruhu je niekoľko hráčov, ktorých úspech zavisí od jediného úderu. Toho prvého.

Keď špecializovaný internetový portál tennis365.com zostavoval rebríček desiatich najväčších bombardérov v histórii, Roger Federer v ňom chýbal. Švajčiar síce počas kariéry nastrieľal už 10 692 es a v tejto historickej štatistike mu patrí tretie miesto, boli a sú tu aj iní, ktorých podanie budí ešte väčší rešpekt.

Patrí medzi nich aj Američan Sam Querrey. Jeho dlhodobý priemer je viac ako 12 es na zápas. Číslo, na ktoré sa s úctou pozerá aj taký šampión ako Pete Sampras. Ten počas kariéry zakončil výmenu ihneď po podaní až 8 713-krát, čo je však iba 11 es na stretnutie.

Ak sme pri Samprasovi, je málo hráčov, ktorí sa môžu pochváliť pozitívnou zápasovou bilanciou s týmto 14-násobným grandslamovým víťazom. Jedným z nich je Holanďan Richard Krajicek. Z desiatich duelov triumfoval nad legendou šesťkrát – najmä vďaka rýchlemu servisu, ktorým ničil rodáka z Los Angeles.

Zbraň i slabina

Gorana Ivaniševiča netreba nikomu špeciálne predstavovať. Bol to práve Chorvát, ktorý založil klub elitných bombardérov. Ako prvý zo všetkých prekonal hranicu 10-tisíc es v kariére. Pamätať si ho budeme pre nechytateľné podanie a Wimbledon 2001, keď ako odpisovaný hráč s divokou kartou od usporiadateľov vytrel všetkým zrak.

Ale späť k jeho esám. Za životnú sezónu označuje rok 1996. Vtedy bola jeho ľavá ruka najsilnejšia, najpresnejšia a súperi najbezradnejší – číslo 1477 je dodnes neprekonaným rekordom.

Ivaniševič si veril. Vlastne ani nemal na výber, keďže jeho hra bola založená predovšetkým na prvom údere – až v 70-tich percentách po nej bežal k sieti. Porovnanie s dneškom vyznieva ako sci-fi. Rafael Nadal tak robí ani nie v dvoch percentách prípadov.

Podanie však nebolo iba jeho najväčšou zbraňou, často aj veľkou slabinou. Každý trinásty pokus zakončil dvojchybou a môžeme sa dnes iba domnievať, kam by to tento hrdý obyvateľ Splitu dotiahol, ak by bol komplexnejším hráčom.

„Vyhral by oveľa viac turnajov, ak by popracoval aj na samotnej hre,“ povedal pre Sky Sports bývalý britský profesionál Mark Petchey.

Na prelome tisícročia sa snažil zaradiť medzi absolútnu špičku aj Austrálčan Mark Philippoussis. Prezývka Scud – konštrukcia taktických balistických rakiet vyvinutých Sovietskym zväzom počas studenej vojny – bola v tom čase vyjadrením veľkého rešpektu pred neskutočne rýchlym servisom.

Jeho kariéru však poznačili mnohé vážne zranenia a prešľapy. Na okruhu ATP odohral iba 483 zápasov, jeden z nich však vošiel do histórie. V roku 2003 vo Wimbledone zostrelil po výsledku 6:3, 2:6, 6:7, 6:3, 6:4 aj Andreho Agassiho – 46 esami.

Poklona od Couriera

A ešte jeden návrat do histórie. Tentoraz menej známy, ale zato ohromujúci. Volá sa Wayne Arthurs. Je to príbeh o Austrálčanovi, ktorý žiaril predovšetkým vo štvorhre. Jeho kariérna štatistika je impozantná – v 274 zápasoch dvojhry nastrieľal až 4341 es – takmer 16 na jeden duel.

V roku 2005, počas jedného z daviscupových zápasov, takmer rozplakal Chorváta Maria Ančiča. Jeden z najtalentova­nejších hráčov tej doby si nevedel rady s bombami, ktoré posielal Arthurs na opačnú stranu kurtu. V prvom sete uhral Balkánec iba tri loptičky pri Austrálčanovom podaní, v tom druhom päť.

„Hral som už proti niekoľkým hráčom so skvelým servisom, ale toto som ešte nezažil. Vôbec som netušil, čo mám robiť,“ smútil Ančič.

Presne tak, desiatky es v jednom zápase dokážu so súpermi poriadne zamávať. Počiatočnú paniku strieda beznádej a tá nakoniec vyústi do tenisovej depresie. Stav, v ktorom hráč na opačnej strane kurtu nechce, nevie a nemôže.

Poklonu Arthursovi vyslovil aj legendárny Jim Courier, ktorý jeho podanie označil za najlepšie, aké kedy videl. Do zoznamu hráčov s najlepším servisom ho zaradil aj Agassi. A teraz tí dnešní.

Má 27 rokov a polovicu kariéry zrejme stále pred sebou. Aj preto raz bude z Milosa Raonica jeden z najlepšie podávajúcich hráčov všetkých čias. Podľa štatistík určite. Už teraz má za sebou sezónu, v ktorej nastrieľal viac ako tisíc es. O ich sile sa presvedčil aj Novak Djokovič. Po zápase v Ríme v roku 2014 povedal: „Hádam si ani nespomeniem, kedy naposledy som sa cítil taký bezmocný. A to aj pri jeho druhom podaní.“

Ako sa taký delový servis chytá, sa mohol na tohtoročnom Australian Open presvedčiť aj Lukáš Lacko. Deň pred zápasom v rozhovore pre denník Pravda hľadal recept, ako na Raonica vyzrieť.

„Odpoveď je jednoduchá, samotná realizácia je však omnoho náročnejšia. Takého hráča zdoláte iba vtedy, ak tiež dobre podávate,“ vysvetlil.

Lacko sa návodu držal dokonale, lebo po zranení vracajúceho sa Kanaďana zdolal.

Nie, s tebou netrénujem

Tenista z Piešťan si však myslí, že najlepším zo všetkých je aj tak John Isner. Podľa dlhodobých štatistík je ale Američan druhý. Až 205 centimetrov vysoký a 111 kilogramov vážiaci rodák z Greensboro v Severnej Karolíne, ktorý jednoznačne ťaží z výšky, sa môže pochváliť už 10 757 esami. V roku 2009 v 1. kole Australian Open až 39 z nich nasúkal Dominikovi Hrbatému. Málo platné – Slovák triumfoval po setoch 7:6, 2:6, 6:2, 7:5.

Má 39 rokov a stále je postrachom všetkých, nielen priemerných. Lebo čo ak v každom geme nedá dve, ale rovno štyri esá? Otázka, ktorú si kladú aj Federer, Nadal, či Djokovič.

Absolútne najlepším zo všetkých je nenápadný Ivo Karlovič. Jeho bilancia je nenapodobiteľná – 657 zápasov, 12 936 es – to je takmer dvadsať nechytateľných servisov v jednom zápase.

Delové podanie a hra postavená výlučne na jeho silnom účinku je však občas na škodu. Žiadny z hráčov s ním nechce trénovať. „Veru, nestáva sa mi často, že by som absolvoval prípravu s niektorým zo súperov. Neradi so mnou trénujú, ale ja s tým nemám problém. Deň čo deň si musím vystačiť s trénerom,“ prezradil jeden zo svojich problémov.

V kariére nikdy nebol vyššie ako na 14. mieste, jeho grandslamovým maximom je štvrťfinále Wimbledonu 2009. Karlovič je tak veľkým mementom pre tenisových dlháňov.

Silné podanie nie je to jediné, čo špičkový hráč potrebuje.