Keď Jelena Ostapenková pred rokom šokovala tenisový svet a domov si odviezla slávny Pohár Suzanne Lenglenovej, to bolo inak. V rodnom Lotyšsku sa zastavil čas a jej život prevrátil naruby.
Ubehlo iba pár mesiacov a v pobaltskej krajine vyrástlo nové tenisové centrum – s menom Alona Ostapenko (uprednostňuje, ak ju oslovujú Alona namiesto Jelena). A jeden z krytých tréningových kurtov je jej neustále k dispozícii.
„Je to skvelý pocit,“ povedala nedávno, keď si prezerala nové priestory, ktorých súčasťou je aj multimediálna prezentácia jej vlastných úspechov. „Obzvlášť, keď sa vraciam z turnajov a po ceste domov z letiska vidím tenisový klub, ktorý nesie moje meno,“ vyhlásila pre americký denník New York Times.
Lotyšsko nie je tradičnou tenisovou krajinou. Presnejšie – nikdy nebývalo. Avšak krajina s dvomi miliónmi obyvateľov má dnes v elitnej dvadsiatke dve hráčky. Okrem Ostapenkovej (5. v renkingu WTA) aj Anastasiju Sevastovovú (20.). Bilancia, ktorú môžu aktuálne závidieť aj Španielsku, Francúzsku, Austrálii, Číne, alebo v Rusku.
Bol to Ernests Gulbis, ktorý pred pár rokmi zaradil Lotyšsko medzi seriózne tenisové krajiny. Keď sa v roku 2014 prebojoval do semifinále Roland Garros, Ostapenková duel sledovala priamo z jeho VIP boxu. Dnes je práve 20-ročná rodáčka z Rigy najpopulárnejšou tenisovou postavou v krajine.
Pozor. V hitparáde miestnych športovcov suverénne vedie Kristaps Porzingis – 221-centimetrový obor z New Yorku Knicks. Ostapenková v reportáži pre denník priznala, že s hviezdou basketbalovej NBA má niečo spoločné. Rýchlu jazdu. V štáte, ktorý má obmedzenia ako Slovensko, to je problém.
Porzingisovi vlani na rok zadržali vodičský preukaz, mladá tenistka zasa denne bojuje s pokušením na svojom modrom Porsche Macan.
„Policajti nám niečo predsa len tolerujú, ale taký Porzingis – šiel viac ako dvestovkou a k tomu bol arogantný. Ak zhrešíte, treba si to treba uznať a netváriť sa: ‚hej, pozrite sa, kto som‘,“ poučovala talentovaná hráčka.
Zatiaľ čo jej krajania – Gulbis a Sevastovová – dlhodobo trénujú vo svetoznámej akadémii Nikiho Piliča neďaleko Mníchova, Ostapenková zostala verná Rige. „Nikdy som nechcela odtiaľto odísť. Hádam som všetkým dokázala, že aj u nás doma sa dá kvalitne pripraviť a potom vyhrávať veľké turnaje,“ zamyslela sa veľká patriotka.
Otec Ukrajinec, mamka Ruska – doma sa rozpráva po rusky. A čo lotyšský jazyk? „Ten je ako šifra. S mamou ho používame vtedy, ak nechceme, aby nám niekto rozumel. Najčastejšie na turnajoch,“ prízvukovala Ostapenková.
Ako obhajkyňa titulu bude tento rok nielen pod veľkým tlakom, ale aj drobnohľadom – súperiek i médií. Málo známa lotyština sa jej môže opäť hodiť.