„Dúfam, že raz aj naživo uvidím duel, v ktorom zdolá hviezdu,“ povedal v rozhovore pre Pravdu tréner a daviscupový kapitán v jednej osobe.
Pozreli ste si zápas?
Iba druhý set – ten, v ktorom sa Martinovi príliš nedarilo. Som na Floride a v tom čase som viezol dcérku do školy. V aute som však neustále v mobile sledoval aktuálny stav. Je to fantastické.
Čo tento výsledok značí? Progres v Kližanovej hre, alebo veľké rezervy u Djokoviča?
Zostanem pri Martinovi – konečne hrá konzistentne. Badám náznaky, že by to mohol byť ešte lepší hráč, ako v minulosti – veľa vecí totiž vníma inak. Pred pol rokom mu verilo iba veľmi málo ľudí, ale on sa naozaj mení. Vidím tu istú paralelu so svojou kariérou – od 25 rokov som mal oveľa vyrovnanejšie výsledky, ako predtým. Niečo podobné sa rysuje aj uňho. Ale nerád by som ho prechválil, lebo mu to neprospieva (smiech).
Dozrieva?
Jednoznačne. Má takú skvelú hru, že tam nie je veľmi čo vylepšovať. Potrebuje si predovšetkým správne nastaviť myseľ – aby si dobrú formu udržal dlhodobo.
Radili ste mu aj pred zápasom? Čo platí na Djokoviča?
Áno. Niektoré moje tipy použil, iné zasa nie. Hráč je na kurte sám a je jedno, či ja ako tréner sedím v Amerike, alebo v Barcelone. Povedal som mu, že Novak neznáša servis na telo.
A využíval ho?
Ihneď po zápase mi potvrdil, že v záverečnom geme z piatich podaní smeroval štyri priamo na Djokoviča – a všetky výmeny vyhral. Martin mal dlhodobo problém využívať slabšie stránky súperov a ja budem donekonečna tvrdiť, že v dôležitých chvíľach treba hrať to, čo protivníkovi prekáža a nie to, čo vyhovuje mne. Vo svetovom tenise dnes rozhodujú drobnosti – práve také, ako servis na telo. Lebo super forhend i bekhend má dnes už každý.
Nie je vám ľúto, že ste neboli s ním pri takom dôležitom triumfe?
Rád by som sedel na tribúne počas takéhoto zápasu, ale na druhej strane, Martin by bol možno o niečo nervóznejší. Alebo by odo mňa žiadal väčšiu pomoc – takto sa musel sústrediť jedine sám na seba. Dúfam však, že ešte zažijem duel, v ktorom zdolá hviezdu.
Akému postaveniu v rebríčku ATP zodpovedá jeho aktuálna výkonnosť?
Momentálne je to niekde na úrovni hráčov na konci elitnej päťdesiatky, v zápase Davisovho pohára proti Džumhurovi – dovolím si tvrdiť – hral ako svetová dvadsiatka. Bol to zápas, aký som v jeho podaní ešte nevidel.
Na čo si môže v budúcnosti trúfať?
Jeho potenciál je úžasný – ten môj nebol ani zďaleka taký. V súčasnosti je iba na svojich 60 percentách, ak sa jedného dňa dostane na číslo 80 či 90, môžeme sa dočkať veľkých vecí.
Do osemfinále postúpil aj Jozef Kovalík. Prekvapil vás?
Vôbec, nedávno som mu povedal, že najlepšie roky má stále pred sebou. Slovensko môže mať čoskoro viac výborných hráčov, nie iba jedného. Potvrdilo sa tiež, že moje rozhodnutie postaviť ho na rozhodujúci zápas proti Bosne, bolo správne. Škoda, že nám to nevyšlo.
Zdá sa, že ten výsledok vás stále máta…
Doteraz som ho nepustil z hlavy, veľmi ma to trápi. Som človek, ktorý miluje Davisov pohár a zároveň viem, čo všetko sme spravili pre úspech. Každé úsilie sa však raz vráti, deje sa tak u Martina Kližana, verím, že sa dočká aj národný tím.