Ženské vyvrcholenie US Open tentoraz neprinieslo tenis hodný finále, ani žiadne výnimočné údery, do pamäte sa však vryli udalosti po ňom. Zostanú spomienkou na to, čo je v živote dôležitejšie, ako športové zápolenie, víťazstvá a trofeje. Duel dvoch Američaniek, Sloane Stephensovej a Madison Keysovej – 6:3, 6:0, bol o kamarátstve, empatii a nevšednej úcte k súperke.
Jedna hrala prakticky bez zaváhania, druhá kopila chyby, jednu po druhej, celých 61 finálových minút. Spravila ich až 30, množstvo, s ktorým sa nevyhráva. Po zápase padla do náruče šampiónky, zostala v ňom dlho, počúvala slová, ktoré mali zmierniť bolesť z prehry, zo šance, ktorá sa už nemusí opakovať. Neboli to len frázy, ale výraz obrovského priateľstva.
Víťazka by brala aj remízu
„Maddie je jednou z mojich najlepších priateliek na okruhu, ak nie tou úplne naj. Dnešok bol teda aj v tomto smere výnimočný, neželala by som si inú súperku vo finále. Povedala som jej, že by som brala remízu, ak by to bolo možné. Viem, že ona by sa rovnako zachovala voči mne. Aj o tomto je priateľstvo,“ povedala počas slávnostného ceremoniálu 24-ročná Stephensová.
Ešte pred jeho začiatkom, v čase, keď si iní vychutnávajú momenty slávy a zdieľajú ich so svojimi blízkymi, prešla na opačnú stranu siete, sadla si vedľa svojej súperky a len tak s ňou klebetila.
„Sloane je jednou z mojich najobľúbenejších osôb na okruhu. Bolo to niečo výnimočné zahrať si práve s ňou. Nepredviedla som najkvalitnejší tenis a po zápase ma premohlo obrovské sklamanie, ale ona ma nesmierne vzpružila. Ak som musela s niekým prehrať, som rada, že to bola práve ona,“ vyznala sa zo svojich pocitov 22-ročná Keysová.
Keď emócie ustali, sama uznala, že účasť vo finále bol aj pre ňu veľkým úspechom. „Som uprostred veľmi zaujímavého roka s tvrdým začiatkom, operáciou. Neustále som však bola obklopená úžasným zázemím, ktoré stálo za mnou a pomohlo mi dostať sa až sem. Ak by ste mi pred dvoma mesiacmi povedali, že budem finalistkou US Open, bola by som fakt šťastná a hrdá na čosi takéto," dodala.
Oslava priateľstva potom pokračovala ďalej. Aj vtedy, keď na tenisový kurt priniesli šek s astronomickou sumou – 3,7 miliónmi dolárov. „Uff a čo teraz? Ó môj bože, toto je naozaj veľa peňazí. Čo s tým teraz budem robiť?“ uškrnula sa šťastná víťazka. „Nechaj tak, podržím to za teba,“ rozosmiala davy vo Flushing Meadows zdolaná finalistka.
Stephensová následne zvážnela, spomenula si na strastiplnú cestu, ktorá viedla až na vrchol. Bola dlhá a náročná. Veď ešte začiatkom augusta bola v rebríčku WTA na 957. mieste. Pozícii, z ktorej sa grandslamový turnaj nevyhráva.
Po dvoch semifinále v Cincinnati a Toronte prišla do New Yorku ako svetová 84. Po Belgičanke Kim Clijstersovej je iba druhou nenasadenou hráčkou v open ére, ktorá na turnaji triumfovala.
Všetka vďaka patrí mame Sybil
„Je to neskutočné. Presne 23. januára som podstúpila operáciu a ak by mi niekto povedal, že v tejto sezóne triumfujem na US Open, označila by som to za nemožné. Mám teda za sebou dlhú a náročnú púť, všetko som to zvládla aj zásluhou môjho skvelého tímu. Nemenila by som to za nič na svete," vyhlásila hráčka, ktorá pre veľké bolesti v chodidle odložila v januári tenisovú raketu a šla pod skalpel.
Rodičia. Najdôležitejší ľudia v živote mladých ľudí. O Stephensovej to platí obzvlášť. Jej mama Sybil, bývalá špičková plavkyňa na Univerzite v Bostone, ju podporovala v detstve, v dospievaní, pri jej športových začiatkoch, ale aj náročných chvíľach bez tenisu.
„Je za nami taká dlhá cesta… Pre rodičov nikdy niet vyzdvihnutia, ktoré by dostatočne vyjadrilo ich zásluhy. Keď som mala 11 rokov, jeden tréner mame povedal, že budem rada, ak sa dostanem do druhej divízie a získam nejaké štipendium. Mladých adeptov teda v tejto chvíli chcem povzbudiť, že sa vždy napokon môžu stať mnou, a rodičov vyzývam, aby podporovali svojich potomkov,“ nabádala.
Ženská časť turnaja v New Yorku, na rozdiel od tej mužskej, ktorá prišla hneď o niekoľko hviezd, má za sebou vydarené dva týždne. Veľký návrat Rusky Marie Šarapovovej, famózne ťaženie už 37-ročnej Venus Williamsovej a po 32 rokoch aj semifinále obsadené iba domácimi hráčkami.
„Už by som mohla aj skončiť. Neviem totiž, ako by sa mi ešte mohlo podariť prevýšiť tento okamih," skonštatovala Stephensová. Po finále, ktoré síce neohúrilo tenisom, ale duchom priateľstva, pokory a fair-play, si to azda môžu povedať všetci.