"Prvé, čo sa mi prehnalo hlavou, bolo, že budem hrať pred obrovskou masou ľudí. Mala som z toho trošku strach,“ priznáva Viktória Kužmová (19). Mladučká slovenská tenistka síce súboj so sedemnásobnou grandslamovou šampiónkou prehrala, no z New Yorku si priniesla mnoho dojmov.
Skončili sa prázdniny a zatiaľ čo vaše kamarátky dva mesiace oddychovali, vy ste dreli. Rozmýšľate nad tým občas?
Vnímam to tak, že tenis je moja práca, nič s tým nenarobím. Musím trénovať a hrať turnaje, o tom je život športovca.
Takže im nezávidíte?
Občas aj áno. Také chvíle nastávajú práve vtedy, keď som fyzicky vyšťavená, alebo prehrám dôležitý zápas. Vždy sa však cez to prenesiem, reštartujem hlavu a teším sa na ďalšie turnaje, kde si chcem opäť spraviť dobrú náladu.
Čo motivuje 19-ročnú devu všetko obetovať tenisu?
Ja to tak nevnímam, trénujem a hrám od útleho veku, vlastne si ani nedokážem svoj život bez neho predstaviť.
Verili ste, že sa tento rok predstavíte v hlavnej súťaži niektorého z grandslamových turnajov?
Paradoxne, najsebavedomejšia som bola v kvalifikácii na Roland Garros a Wimbledon. Do New Yorku som cestovala s boľavým chrbtom a malou dušičkou. Zdravotné problémy však ustúpili – a zrazu mi začali do kurtu lietať aj také lopty, nad ktorými som sama krútila hlavou.
Čo vám napadlo, keď ste sa dozvedeli, že v 1. kole narazíte na slávnu Venus Williamsovú?
Najprv som o tom vôbec nevedela. Úspešní kvalifikanti mali v pavúku vyhradené prázdne kolónky. Dozvedela som sa to až večer od mamy. Na niektorom zo slovenských internetových serverov si prečítala, že Kužmová vyzve tenisovú legendu. V tej chvíli som už vedela, ktorá bije (smiech).
Foto: SITA/AP, Seth Wenig
Nasledovala radosť alebo sklamanie?
Ani jedno, ani druhé, prevládali zmiešané pocity. Prvé, čo sa mi prehnalo hlavou, bolo, že budem hrať na najväčšom dvorci Arthura Ashea – pred obrovskou masou ľudí. Bola to však aj výzva a splnený sen.
Ak sa vás niekto o niekoľko rokov opýta na ten zápas, čo mu odpoviete?
Že ho mám stále v živej pamäti. Bol to môj vôbec prvý zápas v hlavnej súťaži na turnajoch veľkej štvorky a na opačnej strane kurtu stála obrovská legenda. A poviem aj to, že som jej uchmatla set a možno som mohla dokázať aj viac. Šance som mala.
Urobili by ste teraz niečo inak?
Najviac ma mrzí situácia z tretieho setu, keď som mala za stavu 0:2 tri brejkbalové príležitosti. Ten gem som mala určite vyhrať. Ale musím aj uznať, že keď Venus potrebovala, pridala a vytiahla famózne údery. V závere bola určite lepšia.
Po zápase ste pri sieti prehodili zopár viet. Prezradíte, aké slová odzneli?
Poďakovala mi a zablahoželala k dobrému zápasu. Ja som jej gratulovala k postupu.
Následne vás v rozhovore pochválila. Potešilo?
Priamo som to nepočula, v tom čase som bola už niekde v útrobách štadióna. Ale neskôr som si o tom prečítala, mala som z toho veľkú radosť. Naozaj si to cením.
Váš výkon nadchol aj komentátora televíznej stanice Eurosport, vyzdvihol predovšetkým váš nebojácny, útočný tenis. Ten je vlastný aj sestrám Williamsovým. Boli vašimi vzormi?
Uznávať ich musí takmer každá hráčka. Preferujem agresívny tenis, takže áno, odjakživa mám obe rada. Páči sa mi tiež, ako hrá Maria Šarapovová.
Kto podľa vás vyhrá US Open?
Obe majú veľkú šancu, rovnako aj Garbine Muguruzová, ktorá je opäť vo veľkej forme.
A komu by ste titul najviac dopriali?
Venus. Zdolala ma, tak nech vyhrá aj celý turnaj.
Zápas sledovala v hľadisku aj jedna veľká celebrita. Viete, kto tam sedel?
Mike Tyson. Áno, mama mi to po zápase zreferovala.
Američan Tiafoe, ktorý v 1. kole prehral s Rogerom Federerom, vyhlásil, že prehra mu viac dala ako vzala. Je to aj váš prípad?
Myslím si, že áno. Určite mi tento zápas dodal ďalšie sebavedomie. Teraz už viem, že môžem hrať vyrovnaný zápas s kýmkoľvek.
Koľko esemesiek ste si po zápase našli v mobile?
Bolo ich veru dosť, predovšetkým od trénerov z NTC, ale aj od kamarátov.
Patrí betón medzi vaše obľúbené povrchy?
Vždy som ho mala rada. Americký je ešte rýchlejší a to mojej hre vyhovuje. Ale aj tráva mi sedí.
Páči sa vám New York?
Áno, je to úplne iný svet. Vždy si ho užívam, človek sa tam dostane iba raz za rok, je to niečo špeciálne.
Viete si predstaviť, že by ste tam zostali žiť?
Rada by som tam zostala o niečo dlhšie, možno aj na pár mesiacov. Rokov asi nie, predsa len je tam veľký ruch, po čase by sa mi to asi zunovalo.
Tenisový kolotoč vás už zrejme zaviedol do každého kúta zemegule. Kde sa vám najviac páči?
Mám rada aj Wimbledon. Ale predovšetkým pre jeho tenisový areál. Zbožňujem ho. Tento týždeň napríklad cestujem na turnaj do Gruzínska, v živote som tam ešte nebola, veľmi sa teším. Mám rada nové miesta.
Foto: SITA/AP, Seth Wenig
Cestovanie vás pravdepodobne baví…
Určite. Inak by to ani nešlo, tenis s ním úzko súvisí. Posledné štyri roky je môj život predovšetkým o neustálom balení a presúvaní, zatiaľ mi to tak vyhovuje. Ale ak sa ma na to opýtate o desať rokov, možno vám odpoviem niečo iné.
Koľko dní v roku strávite v zahraničí?
Asi polovicu. Keď som na Slovensku, väčšinou žijem v Bratislave, ale ak sa dá, vždy sa vraciam do rodných Košíc. V poslednom čase sa mi to príliš nedarí, je to rozhodne menej, ako by som si predstavovala. Na východ sa dostanem možno na jeden víkend za dva mesiace.
Priniesli ste si z New Yorku niečo na pamiatku?
Áno, kúpila som si tam zopár vecí.
Napríklad?
Pozrite sa (so smiechom a miernym zahanbením ukazuje luxusnú tmavomodrú kabelku).
Dopriali by ste si ju aj v prípade, že by ste na US Open neprešli kvalifikačným sitom?
Hm, neviem, skôr nie ako áno. Bola za odmenu.
O päť mesiacov sa začne ďalší grandslam – Australian Open. Pristali by ste na odvetu s Venus?
Nuž, nebolo by to zlé. Ale ak by som si mohla vybrať, tentoraz by to bola nejaká priechodnejšia súperka. Už by som rada postúpila ďalej.