Možno i takto sa cítila Magdaléna Rybáriková. Slovenská tenistka rozdávala bekhendy, forhendy, skúšala to lobmi i skráteniami hry. Akokoľvek. Malé žlté čudo sa však zakaždým vrátilo na jej stranu kurtu. Odrazilo sa od španielskej steny.
Mnohí si povedia: Rybáriková nemala svoj deň. Nezvládla tlak, podľahla prílišnému očakávaniu – fanúšikov, rodiny, samej seba. A keby aj – slabším chvíľkam sa nevyhnú ani šampióni…
Jestvuje však aj iný pohľad: čelila skrátka súperke z topkategórie. Žene, ktorá jej poľahky vtlačila do tváre bezmocnosť a do gest rozpaky. V priebehu niekoľkých okamihov rozleptala (dovtedy) ohromné sebavedomie slovenského zázraku.
Muguruzovej výkon takmer nemal chybu. Ako dokonalý – na osem milimetrov zastrihnutý – wimbledonský trávnik. Až na drobné výnimky platilo: čo hrdelný výkrik, to presný a tvrdý úder. Hra hodná grandslamovej šampiónky, od soboty možno i wimbledonskej víťazky.
Rybáriková bojovala so strojom, v ktorom jedno koliesko zapadlo do druhého. Stála pred úlohou, ktorú by nesplnili ani podstatne väčšie tenisové esá. Bez rozpakov: možno ani Serena Williamsová. Pre sympatickú Slovenku sa skončilo ohromné dobrodružstvo. Viackrát o ňom snívala. Na mieste, ktoré miluje, túžila po úspechu. Zakaždým však zostalo len pri slovách.
Počas uplynulých jedenástich dní ich premenila na realitu. Vďaka odvahe, odhodlaniu, túžbe. Brány magického All England Clubu sa za Rybárikovou zavreli. Keď na ne o dvanásť mesiacov zaklope znovu, otvoria jej ich akiste s obdivom, úctou a rešpektom.
Bravó, Magda!