„V tento deň sa zrodila nová hviezda. Pre ženský tenis je to skvelá správa. Náš šport potrebuje novú krv,“ hovorila v sobotu podvečer Chris Evertová.
Poukazovala na fakt, že Serena Williamsová sa pripravuje na materské povinnosti, Maria Šarapovová sa vracia na kurty po dopingovej afére, ďalšie esá na čele so svetovou jednotkou Angelique Kerberovou márne hľadajú formu. Ženskému tenisu chýba veľká líderka.
Budúca jednotka?
Slová legendárnej Američanky patrili Jelene Ostapenkovej. Mladučkej, stále len dvadsaťročnej Lotyške, ktorá sa postarala o senzáciu. Rodáčka z Rigy ovládla tohtoročný Roland Garros – z pozície nenasadenej hráčky.
Vo finále si poradila s favorizovanou Simonou Halepovou. Rumunku zdolala po obrate v troch setoch. Najmä vďaka bojovnosti, nezlomnosti, viere v úspech i seba.
„Nemôžem uveriť tomu, že som sa tak skoro stala šampiónkou Roland Garros. Sústredila som sa na každú loptu, zostávala som dostatočne agresívna. Tenis nie je v Lotyšsku populárny, je príliš drahý. Myslím si však, že keď sa vrátim domov, bude o mňa celkom solídny záujem,“ usmievala sa Ostapenková.
Lotyška sa stala najmladšou víťazkou parížskeho grandslamu od roku 1997, keď pod Eiffelovou vežou triumfovala devätnásťročná Iva Majoliová.
Chorvátska hviezda to vo svetovom rebríčku dotiahla najvyššie na štvrté miesto. V silách Ostapenkovej je údajne ešte o čosi viac. „Práve sme videli budúcu líderku renkingu. Šťastie praje statočným. Ostapenková taká bola. Toto je skvelá správa pre ženský tenis,“ napísal na jednej zo sociálnych sietí Greg Rusedski, niekdajší britský tenista.
Pred štartom druhého grandslamu roka by Ostapenkovú zrejme nik nezaradil k favoritkám. Na okruhu WTA obzvlášť nevynikala. Nevyhrala žiadny turnaj. Predvlani pritom štartovala aj na trnavskom podujatí ITF, skončila v semifinále.
„Priznám sa, keby sa ma niekto spýtal na tridsiatku kandidátok na titul z Roland Garros, Ostapenkovú by som medzi ne nezaradil. K titulu sa prepracovala najmä vďaka ohromnej vôli,“ tvrdil Američan Brad Gilbert.
Vydarený experiment
Nielen skvelé vlastnosti stoja za nečakaným úspechom novej svetovej dvanástky (posunula sa zo 47. priečky). Na kurty a k rakete ju priviedla mama Jelena. Tenisovú abecedu ju naučila od A po Z. Od apríla však začala Ostapenková spolupracovať aj s Anabel Medinovou Garriguesovou – niekdajšou španielskou tenistkou, ktorá to vo svetovom rebríčku dotiahla na šestnáste miesto.
„Spolupracovať s mamou je krásne. Nie vždy je to však len pozitívne. Viete, keď sme spolu na kurte i doma, vidíme sa 24 hodín denne. Občas sme potom zo seba unavené. Preto sme pristúpili k experimentu, začali sme robiť veci trochu inak. Zatiaľ naša spolupráca s Anabel funguje skvele,“ vysvetľovala Ostapenková angažovanie novej tváre.
Mama i trénerka novej šampiónky sledovali v sobotu to, na čo sa dívajú najradšej. Odvážnu, niekedy až extrémne riskantnú a rozmanitú hru Ostapenkovej. Finále bolo len o nej. Predviedla v ňom 54 víťazných úderov, rovnaký pomer nevynútených chýb. Bilancia nevýraznej Halepovej bola absolútne odlišná – 8:10.
Aj preto je na mieste Evertovej tvrdenie, že ženský tenis potrebuje novú krv. Počas uplynulých dvoch týždňov ju výrazne okysličila mladá Lotyška – s razantným forhendom, nadšením v duši a vášňou v srdci.
