Ošúchaný kráľ. Škodí Murrayovi nálepka veterána?

Tenisovým kráľom súčasnosti je Andy Murray. Nepopierateľný fak­t.

V rebríčku sa na svetovú konkurenciu díva z prvej priečky – so značným, viac ako trojtísícovým, náskokom pred Novakom Djokovičom.

Kríza stredného veku?

Koniec dobrých správ. V nasledujúcich riadkoch by mala nasledovať chvála. Striedať by sa mali poklony tenisovému vládcovi zo Škótska. Ale kdeže. Čísla, výsledky (či pohľad na zamračenú Murrayovu tvár z ostatných týždňov) nepustia.

Kráľ, ktorý pred štyrmi dňami vstúpil do klubu tridsiatnikov, rozhodne nevládne pevnou rukou. Skôr s ťažkosťami, neohrabane.

„Priznávam, táto sezóna je pre mňa zatiaľ skôr krutý boj ako užívanie si pobytu na kurte. Verím, že to nesúvisí s vekom. Na tréningoch sa cítim stále veľmi dobre, no potrebujem viac víťazných zápasov. Spolieham sa na to, že mi pomôžu skúsenosti. Viete, mladí chlapci sa tlačia vpred a utvárajú na nás tlak. Nie je jednoduché udržať si motiváciu na najvyššej úrovni,“ hovoril Murray pred niekoľkými dňami.

Mnohé britské médiá sa zaoberajú jeho slabšou formou. Denník Daily Mail uvažuje o Murrayovej kríze stredného veku.

Dôvod? Vizitka trojnásobného grandslamového šampióna nie je v aktuálnej sezóne lichotivá: odohral 24 zápasov, v siedmich (takmer tretina) z nich našiel premožiteľa. Vlani, keď zosadil Djokoviča z trónu, nastúpil na 87 stretnutí, prehral deväť. Neporovnateľná bilancia.

Tvrdá drina pred Parížom

Turnajový titul oslavoval Murray v tomto roku len raz – v Dubaji. Na mieste, kde (pri všetkej úcte k jeho súperom) nečelil žiadnemu z velikánov. S ostatnými podujatiami sa lúčil už pred finálovými bránami.

Na antukových turnajoch v Madride, Monte Carle i Ríme ani nedovidel, ako ich otvárajú iní. Fanúšikom i súperom smutne mával po druhom či treťom kole. „Antuka nie je a nikdy ani nebude jeho najsilnejším povrchom. Komfortnejšie sa cíti na tráve či tvrdom podklade,“ píše Joel Sked, tenisový expert portálu scotsman.com.

Podobné správy sa Murrayovi nečítajú ľahko. Najmä nie pred Roland Garros. Parížsky grandslam štartuje už o deväť dní. Glasgowský rodák sa však na situáciu nedíva tragicky.

„Mnoho ľudí si myslí, že na Roland Garros nemôžem dosiahnuť dobrý výsledok. Najmä vzhľadom na to, že v ostatných týždňoch sa mi nedarilo. Myslím si však, že v Paríži mám šancu na úspech. V nasledujúcich dňoch sa znovu pustím do tvrdej práce a do Francúzska pocestujem pripravený najlepšie, ako len viem,“ uviedol dvojnásobný olympijský šampión pre The Telegraph.

Otcovstvo so zlým pocitom

Experti, médiá i fanúšikovia riešia, či Murrayho nepostihol podobný osud ako Djokoviča. Po tom, ako Srb triumfoval vlani na na Roland Garros a uzatvoril kariérny Grand Slam, stratil motiváciu. Pre Brita bol post svetovej jednotky taktiež dlhodobým snom. Keď ho premenil na realitu, mohli pozitívne emócie a nabudenie u neho ochladnúť.

Foto: SITA/AP, Mark J. Terrill

Andy Murray Nespokojný Andy Murray.

„Dôležitejším faktorom je skôr vek. Po prekročení tridsiatky dostáva športovec automaticky nálepku veterána. Začne si uvedomovať, že na zlepšenie už nie je priestor, že ťažiť by mal skôr zo skúseností. Potom sú tu praktické záležitosti: najmä pokiaľ ide o zotavenie. Pre tridsiatnika je to v porovnaní s mladým hráčom už podstatne dlhší proces,“ zamýšľa sa Sked.

V neposlednom rade komplikuje Murrayov tenisový život aj zdravotný stav. Vrásky na čele mu narobil v tomto roku zranený lakeť – na dominantnej pravej ruke. Preň sa musel zriecť účasti na turnaji v Miami.

Faktorov, prečo Murray nevládne v tenisovom kráľovstve tak dominantne, ako by si jeho priaznivci predstavovali, je viacero. Jedným z nich je údajne aj rodina. Murrayovi vraj chýba viac času stráveného s ročnou dcérkou Sophiou Oliviou i manželkou Kim.

„Nechcem prísť o to, ako sa malá mení, o jej najdôležitejšie okamihy. Už aj keď odchádzam ráno o ôsmej z domu a vraciam sa večer, cítim sa zle. Napriek tomu je otcovstvo skvelá vec. Chcem, aby dcéra na mňa bola jedného dňa hrdá,“ vyhlásil Murray po jej narodení pre The Guardian.

Bolo to v čase, keď súčasná svetová jednotka na kurte excelovala. V týchto dňoch však pri pohľade na jej hru zamŕza zrejme úsmev aj na perách Sophie Olivie…

Pätica najlepších v roku 2017