Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Na kurte mal byť pitbull. Prišiel len pudlík

Sedel na tribúne Národného tenisového centra (NTC). Vedľa mal syna - nádejného tenistu.

07.02.2017 08:48
Martin Kližan Foto: ,
Bezradný Martin Kližan na slovenskej daviscupovej lavičke.
debata (16)

Zápas Davisovho pohára medzi slovenskou jednotkou Martinom Kližanom a Maďarom Mártonom Fucsovicsom však nedopozerali.

„Na začiatku štvrtého setu som vstal a šiel preč. Synovi som vonku povedal: Ak sa raz prebojuješ do daviscupového tímu a budeš hrať takto, prídem na kurt a prefackám ťa. Takú hanbu ti urobím,“ hovorí Ján Krošlák (42). Povestný srdciar bol v rokoch 1994–2002 stabilným členom slovenského tímu v najprestížnejšej tímovej súťaži. Predstavil sa v trinástich stretnutiach.

Hanba, potupná prehra. Aj také názory padali po prehre Slovákov s Maďarmi. Ako to vnímate vy?
O hanbe by som nehovoril. Viete, súčasný svetový rebríček nevypovedá o kvalite hráčov to, čo kedysi. Je obrovské množstvo tenistov, ktorí majú kvalitu, tlačia sa do stovky. Drú, aby sa presadili. To je aj Fucsovicsov prípad. Vyhral wimbledonskú juniorku, bol najlepším juniorom sveta. To predsa nebude náhoda. V súčasnosti sa síce pohybuje až okolo 150. miesta, ale herne by som ho zaradil do elitnej päťdesiatky či dokonca štyridsiatky. Navyše, sedel mu povrch, čo nik vopred nemohol vedieť. Aj preto hral skvelý tenis. On rozhodol o úspechu Maďarov. Bol lepší od Kližana aj Kovalíka, vo štvorhre vynikal spoľahlivosťou. A v kľúčových okamihoch nespanikáril.

Jedna vec je Fucsovicsov zrejme životný výkon, druhou Kližanovo pôsobenie na kurte. Neprišlo vám až príliš chladné?
V Davisovom pohári hrajú všetci predovšetkým za seba, za svoj imidž, za svoje meno. Preto mal aj Kližan schádzať z kurtu s krvavými kolenami. Veď v hľadisku mal mamu, otca, rodinu, kamarátov. Už len kvôli nim mal zo seba vydať všetko. A to neurobil. Poviem to takto: na kurt mal nastúpiť pitbull krížený s dobermanom, no prišiel len pudlík.

Čím si to vysvetľujete?
To veru neviem. Martina však poznám. A toto nebol on. Keď si pozriete štatistiky, nepredviedol ani jeden prvý servis nad úrovňou 160 kilometrov za hodinu. Taký chlap musí z podania posielať na druhú stranu lopty s rýchlosťou 190 či dokonca 200 kilometrov za hodinu. Neviem, čo riešil v hlave, prečo tak podával. Servis je pritom alfou a omegou úspechu. Viem, o čom hovorím. Mám 42 rokov, môj druhý servis dosahuje rýchlosť 170 kilometrov za hodinu, prvý mám na úrovni 200 kilometrov.

Čo mohlo prispieť ku Kližanovej apatii?
Nemám to odkiaľ vedieť. Jedno je však isté: medzi každou výmenou mal poskakovať, hecovať sa, sršať energiou. Nič také som však počas celého zápasu nevidel.

Ján Krošlák. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ján Krošlák Ján Krošlák.

Odozva ale neprichádzala ani z lavičky, taktiež pôsobila mĺkvo…
Sedel som na nej aj ja. A čo sme mali robiť? Dívať sa na Kližanovu kyslú tvár? On musí predovšetkým nabudiť nás. Keď som sa za mojich čias pozrel na lavičku, predviedol som nejaký výkrik, zanadával, z lavičky prišla okamžitá spätná väzba. Áno, keď má hráč krízu, vtedy mu majú členovia tímu pomôcť, ale pri Kližanovi to bolo o inom. Od neho spätná väzba neprichádzala.

Neprišiel správny čas na zmenu kapitána? Miloš Mečíř nie je práve typ človeka, ktorý by hráča v kritických okamihoch vyhecoval…
Za mojej éry bol pre nás Miloš Mečíř posvätný človek. Milovali sme ho, rešpektovali. Nemusel nás ani burcovať. Stačilo, keď sa na nás pozrel, pokýval hlavou a to nám absolútne stačilo. Teraz je tu iná generácia, chalani sú mladí. Keď sa dohodnú, že chcú iného kapitána, tak Miloš nasilu na lavičke sedieť nebude. To veru nepotrebuje.

Predsa len, nepomohla by hráčovi, akým je Kližan, tvrdá ruka? Niekto, kto by zvýšil hlas, keď treba…
Pozrite sa, veď aj teraz mal v lóži svojho trénera. Kapitán nie je v Davisovom pohári natoľko smerodajný. Keď som ešte hrával, bol väčšinou na lavičke môj tréner Braňo Stankovič. S ním som komunikoval, k nemu išla väčšina mojich pohľadov. Každý si predsa na lavičke nájde to, čo chce. Lenže Kližanova reč tela ma sklamala. Mal momenty, keď sa prebral. Vtedy bolo vidieť, že je jednoznačne lepší a má na to, aby Fucsovicsa prevalcoval. Lenže tieto okamihy netrvali dlho. Taký hráč ako Kližan musí vydržať hrať na topúrovni tri hodiny, nie desať minút.

Po finále Afrického pohára národov povedal tréner víťazného Kamerunu: nevyhrali futbalisti, ale partia kamarátov. Nemáte pocit, že slovenský daviscupový tím má od takého pomenovania riadne ďaleko?
Vo futbale je to trochu iné. V tenise sa musí hráč spoliehať predovšetkým sám na seba. Súhlasím, skvelá partia je veľké plus. Pozrite sa na Domina Hrbatého. Hráčov, s ktorými na turnajoch prehrával, v Davisovom pohári zdolal. Či to bol Kafeľnikov, alebo Ljubičič. Čerpal totiž z obrovskej energie. Dovolím si tvrdiť, že aj keby na lavičke nevidel nikoho, vypol by sa k stopercentnému výkonu. Hrá predsa sám za seba, za rodinu, kamarátov. A takto mal rozmýšľať a hrať aj Kližan.

Na Slovákov čakajú namiesto boja o svetovú skupinu záchranárske práce. Čo by mohlo tímu pred kľúčovým stretnutím s Poliakmi pomôcť?
Nič iné, len to, že chalani musia prísť na kurt a zdolať ich. Poliaci však budú veľmi nepríjemní. Majú Janowicza, Przysiezneho, ten je veru výborný. Na štvorhru bude zrejme pripravený Fyrstenberg. Keď sa tak na to dívam, Poliaci budú ešte silnejší ako Maďari.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Martin Kližan #Davisov pohár #Ján Krošlák