Slovenský tenista sa však svojho sna nevzdáva. Napriek zdravotným problémom a následnej operácii na začiatku sezóny, myslí pozitívne.
„Všetko zlé je na niečo dobré. Mnohí hráči sa po zranení vrátili silnejší. Verím, že to je aj môj prípad,“ hovorí 160. hráč sveta. Z desiatky Slovákov na tohtotýždňovom Slovak Open prešiel prvým kolom jediný.
Pred dvoma rokmi ste tvrdili, že pri rozhovoroch s novinármi sa necítite isto. Zvykli ste si už?
Ale samozrejme. Čím viac ich poskytnete, o to viac si na ne zvyknete. Naučíte sa, ako správne hovoriť. Pomohlo mi najmä účinkovanie v Davisovom pohári. Po zápasoch som musel byť zakaždým k dispozícii. Priznám sa však, že po prehratých zápasoch sa mi rozpráva o čosi ťažšie.
S blížiacim sa koncom roka však hľadáte slová ľahko. Vo vašej vizitke pribúdajú v podstatne väčšej miere víťazstvá…
Konečne prišli. Veď celú sezónu som sa trápil, zle som to znášal. Predsa len, vlani som bol kúsok od vytúženej najlepšej stovky svetového rebríčka, no o niekoľko mesiacov som spadol až na 350. priečku. Obával som sa, že sa budem musieť vrátiť na turnaje najnižšej kategórie. Teší ma, že som sa tomu vyhol.
Vďaka čomu?
Znovu som našiel stratené sebavedomie. Navyše, aj napriek nezdarom som na sebe naďalej tvrdo pracoval. Nesmierne mi pomohol môj tím. Vďaka nemu som sa vrátil do mentálnej pohody a kondície. Povzbudil ma najmä septembrový postup do semifinále turnaja v Bangkoku. Ten by som označil za zlomový.
Prečo?
V úvodnom kole som prehrával s Indom Singhom 3:6, 1:4. Bol som na pokraji vyradenia. No nevzdal som sa. Zápas som otočil, čo mi dodalo dôveru vo vlastné sily.
Netajíte, že vaším cieľom je postup do Top 100. Vlani vás od nej delili tri priečky. Aké pocity prežíva hráč, keď na vysnívanú métu nedosiahne a začne v rebríčku padať každým týždňom nižšie?
Priznám sa, že mentálne ma vyčerpalo čosi iné – zranenie. V januári na Australian Open som pocítil bolesť v kolene. Neprikladal som tomu veľkú dôležitosť. Lenže po návrate ukázala magnetická rezonancia, že je to vážne. Najprv som sa chcel operácii vyhnúť. Počas prípravy na antuke sa mi však bolesti vrátili. Bolo nevyhnutné ísť pod skalpel. Vypadol som zo zápasového rytmu, stratil sebavedomie a prehral veľa tesných zápasov. Prišiel som o body, čo som psychicky znášal veľmi zle. Predsa len, keď neustále driete a výsledky neprichádzajú, škrie vás to.
Vyplýva vám z toho nejaké ponaučenie?
Ale áno. Vlani som odohral približne štyridsať turnajov, čo je nesmierne veľa. Prepálil som to, telo si neoddýchlo, práve to bol dôvod zranenia. Preto v tomto roku prikladám viac dôrazu na regeneráciu a oddych. Už viem, kedy si potrebujem dobiť baterky. Verím, že do budúcej sezóny vstúpim plný síl.
Predpokladám, že keby ste si mali vybrať, čo z končiaceho sa roka vymazať, neváhali by ste s odpoveďou…
Áno, na zranenie by som najradšej zabudol. Ale pozerám sa na to aj z druhej strany. Mnohí hráči sa po zranení vrátili silnejší. Verím, že to je aj môj prípad. Táto skúsenosť mi dodala sebadôveru. Ubezpečil som sa, že ani náročné chvíle ma nezlomia.
Potvrdením vašich slov je aj nedávny výrazný posun v rebríčku – o približne 120 miest. Pomýšľate znovu o čosi viac na svetovú stovku?
Ani nie. Nekladiem si dlhodobé ciele. Vlani som urobil veľkú chybu. Neustále som myslel na Top 100. A keď som sa k nej zrazu priblížil, mentálne som to nezvládol. Pritom ma od naplnenia cieľa delilo jediné víťazstvo. Bol som však premotivovaný, nehral som dobre.
Skúste sa na svoju výkonnosť pozrieť reálne. Kde vo svetovom rebríčku by mohlo svietiť vaše meno?
Myslím si, že moja hra je lepšia ako len na prienik do svetovej stovky. Pomýšľať môžem aj na priečky okolo šesťdesiateho miesta. Neprestávam v to veriť a tvrdo pracujem, aby nezostalo len pri slovách.
Dočkáte sa už na budúci rok?
V prvej polovici sezóny prakticky neobhajujem žiadne body. Môžem hrať uvoľnene, čo je len dobre. Ak si udržím mentálnu i fyzickú pohodu, budem sa v rebríčku posúvať vyššie.
Dobrú formu zatiaľ potvrdzujete aj na bratislavskom challengeri Slovak Open. Je pre vás výzva hrať pred domácim publikom?
Zakaždým sa teším, keď môžem hrať pred svojimi fanúšikmi, na kurtoch, na ktorých trénujem. Snažím sa zo seba vydať maximum. Mám menší sen – jedného dňa vyhrať doma v Bratislave. Pomohlo by mi to aj vzhľadom k pôsobeniu v Davisovom pohári.
V ňom ste boli v tíme v tejto sezóne v Maďarsku aj v Austrálii. Ako ste vnímali, že na barážové stretnutie necestovala dvojica Martin Kližan, Lukáš Lacko?
Nerobil som z toho vedu. Nemám ani pocit, že by to narušilo naše vzťahy. Keby išli obaja do Austrálie, v tíme by som nebol. Zakaždým rád reprezentujem, no práve neúčasť Kližana s Lackom mi veľmi nezapasovala do programu. V tom čase som chcel naháňať body v Ázii a musel som v poslednej chvíli meniť svoj harmonogram. Keď sa však na to pozriem spätne, v podstate mi cesta do Austrálie pomohla. Trénoval som na tráve, čo ma vždy nesmierne baví. Prišiel som aspoň na iné myšlienky.
V tomto týždni prišlo k zmene na poste svetovej jednotky. Ako vnímate, že Andy Murray zosadil z trónu Novaka Djokoviča?
Je to príjemná zmena. Andy si to zaslúži. Je to nesmierne poctivý, tvrdo pracujúci a konštantný hráč. Motivuje ostatných, že ani Djokovič nie je nezdolateľný. Preto bude nasledujúca sezóna veľmi zaujímavá.