Nie, reč nie je o slávnej hollywoodskej či dokonalej filmovej dvojici. Úvodné riadky sa týkajú tenisového dua Andy Murray, Ivan Lendl.
Britského tenistu a jeho trénera s československými koreňmi. Ich spolupráca je zárukou úspechu. Ako dôkaz ponúkame zopár štatistík, ktoré presvedčia o tom, že títo dvaja skrátka k sebe patria.
Jahody? Jem ich rukami
Murray pod vedením Lendla: päť grandslamových finále, tri víťazné. Murray bez Lendla: šesť grandslamových finále, bez víťazstva. Bilancia Škóta po obnovení spolupráce: dvanásť zápasov, dvanásť víťazstiev. „Patria k sebe ako kôň a koč,“ píše britský denník The Telegraph.
Prirovnanie si požičal zo slávnej piesne Franka Sinatru – Love and Marriage. Legendárny Američan v nej spieva o tom, že láska a manželstvo idú ruka v ruke. Napokon, aj medzi Murrayom a Lendlom je manželstvo. Tenisové. A zdá sa, že to obom výborne klape. Kríza nehrozí.
O výsledkoch sa hádam ani netreba zhovárať. Tohtoročný Wimbledon potvrdil, že ostravský rodák to na toho glasgowského vie. Pozná ho, dokáže ho nastaviť do toho najsprávnejšieho módu. Obaja sú si totiž trochu podobní aj mimo kurtu. Minimálne suchým humorom. Veď porovnajte.
Pred štartom najslávnejšieho turnaja natočili organizátori so štvoricou najväčších mužských hviezd video. Otázka znela: ako najradšej jete jahody? Roger Federer, Novak Djokovič i Stan Wawrinka odpovedali svorne: so smotanou. Z Murrayových úst vyšlo: no predsa rukami!
Lendl, pre kamennú tvár bez úsmevu povestný prezývkou Terminátor, zas pred necelými tromi rokmi sám o sebe vyhlásil: „Na otázku, kedy sa počas turnaja konečne usmejem, odpoviem jednoznačne: nikdy! Kameramani i fotografi na ten moment vyslovene čakajú, no ja im tú radosť nedoprajem. Smejem sa tým ľuďom, ktorí si myslia, že nemám zmysel pre humor. Ale len vnútorne,“ hovoril Lendl.
Aj počas nedeľňajšieho finále sedel v hráčskej lóži a emócie ani len nenaznačil. Skrýval ich vo svojom vnútri i pod šiltovkou.
Nesústredíš sa? Odíď!
Čosi podobné má v sebe aj Murray. Tiež sa na verejnosti väčšinou mračí, tvári neutrálne. Ľahkosť Djokoviča či šarm Federera mu chýba. To mu však nebráni v tom, aby víťazil.
Uvoľnenie nastalo u oboch až po záverečnej výmene finále. Keď lopta z rakety Milosa Raonica skončila v sieti, Murray kričal z plných pľúc, Lendl zatínal päsť. Pri slávnostnom ceremoniáli sa v jeho očiach dokonca dali nájsť i slzy. Pre osemnásobného grandslamového šampióna natoľko netypické.
Jednu z emócií vyvolali u Lendla aj Murrayove slová. „Ivanovi patrí veľká vďaka za to, čo pre mňa urobil. Naša spolupráva funguje skvele,“ hovoril po víkende už trojnásobný grandslamový šampión.
Lendl ho neposúva len z herného, ale aj mentálneho hľadiska. Napokon, sám patril k hráčom, ktorí nemali problémy s koncentráciou. A nervy mali zo železa. „Koncentráciu som nikdy netrénoval. Tréner ma už odmalička učil, že ak niečo robím, musím sa na to sústrediť. Ak sa nesústredím, mám odísť. Mám preto problém pochopiť, keď má napríklad Andy občas problém s koncentráciou,“ tvrdil pred časom Lendl.
Zdá sa, že aj od tohto zlozvyku ho odnaučil. A dodal mu dostatok sebavedomia na to, aby mohol pomýšľať na najvyššie priečky. „Andy trikrát prehral vo finále grandslamového turnaja. Potom však prišla olympiáda v Londýne 2012, kde triumfoval. Vtedy som mu povedal: pozri sa, čo si dokázal. Získal si olympijský titul na domácej pôde. To sa nikdy nepodarí Federerovi, Djokovičovi ani Nadalovi. Ich krajiny nehostia olympiádu a kým ju získajú, oni už dávno nebudú hrať. Dodalo mu to zas o niečo viac sebavedomia,“ prezradil Lendl.
Aj vďaka jeho prístupu môže Murray pomýšľať na to, že sa raz možno stane i svetovou jednotkou. „Stále sa môžem o veľa zlepšiť. Verím, že s Ivanovou pomocou sa mi to podarí,“ uviedol Brit.
Možno už čoskoro pripraví neľahké časy takmer nedostihnuteľnému Djokovičovi.