S podujatím v Eastbourne sa slovenská tenisová jednotka rozlúčila po osemfinálovej prehre s Cvetanou Pironkovovou (7:6, 4:6, 1:6). „Noha vydržala. To je teraz najpodstatnejšie,“ vraví rodáčka z Bratislavy.
Ktoré okamihy by ste v zápase s Pironkovovou označili za kľúčové?
Od prvej výmeny som sa necítila vo svojej koži, pri loptách som bola príliš neskoro. Napriek tomu som vybojovala úvodný set, v druhom viedla 2:1 a šla na podanie. Ďalších osem výmen mi však ubehlo nesmierne rýchlo a zrazu bolo všetko inak. Súperku som dostala na koňa. Od tohto okamihu to šlo so mnou dole vodou. Nesmierne ma to mrzí, lebo od víťazstva som nebola ďaleko.
Po dlhej pauze ste odohrali v priebehu troch dní tri zápasy. Pociťovali ste v súboji s Bulharkou únavu?
Určite. Navyše, v utorok som nastupovala na kurt neskoro podvečer, v stredu mi zas prisúdili organizátori hneď prvý zápas. Nemala som veľa času na oddych, čo sa po takej dlhej pauze na mne prejavilo. Keby som hrala na betóne, možno by som na tom bola lepšie. Tráva je však špecifická, nesmierne vyčerpávajúca, hráč ihneď cíti celé telo. Bolo to vskutku náročné. Ani neviem, kedy sa mi naposledy stalo, že som sa necítila fyzicky dobre.
Ako zvládla ostrú záťaž operovaná ľavá noha?
Veľmi dobre. Po každom zápase som ju ihneď ľadovala. Je veľmi dôležité, že noha vydržala naozaj obrovskú záťaž, čo mi pomôže aj po psychickej stránke.
Nelimitovali vás pri hre práve obavy o operované miesto?
S takým niečím som bola vyrovnaná. Počas šiestich týždňov som trénovala na 60 – 70 percent, posledné dva som absolvovala dokonca päťfázové tréningy. Keď noha zvládne takéto niečo, mala by obstáť aj na turnajoch. Navyše, každý deň mi telefonoval aj doktor a kontroloval ma, či nemám zdravotné problémy.
Prejavil sa dlhší herný výpadok na úderovej istote?
Očakávala som podobné problémy. Bola som si na 99 percent istá, že budem podávať nevyrovnané výkony. Keď som však nastúpila na prvý zápas, mala som v sebe nesmierne veľa energie. Dokázala som zdolať šiestu hráčku sveta. Keby mi to niekto povedal zopár dní pred turnajom, keď som ešte trénovala na tráve v Petržalke, neuverila by som mu.
Dodalo vám víťazstvo nad Luciou Šafářovou sebavedomie?
Každého hráča dostane takéto víťazstvo do úplne iného mentálneho levelu. Viem, aké sebavedomie má Lucka po postupe do finále Roland Garros. Sama som si tým prešla vlani, keď som rovnaké pocity prežívala po Australian Open.
Čo vám vaša dobrá kamarátka vravela po zápase?
Po prehre nie je nikomu do reči. Zagratulovala mi k víťazstvu, nič viac. Tesne po zápase sme sa už totiž nevideli. Stretli sme sa až dnes a povedala – je super, že Domi je späť.
Aký bude váš najbližší program?
Vo štvrtok sa presuniem do Wimbledonu. Jeden – dva dni si oddýchnem. Predsa len, posledný týždeň bol pre mňa nesmierne náročný. Potom začnem s tréningami. Zvedavá som najmä na piatkový žreb, pri ktorom nebudem po veľmi dlhom čase medzi nasadenými hráčkami. Verím, že ku mne bude zhovievavý.
S akými ambíciami pocestujete na najslávnejší turnaj planéty?
Budú skromné. Zároveň však nedám žiadnej súperke nič zadarmo. Budem sa sústrediť len na seba, na svoje výkony. Uvidíme, aké budú.
Na začiatku roka ste boli členkou Top 10, teraz sa pohybujete okolo 50. miesta. Aká priečka vo svetovom rebríčku by vás uspokojila na konci sezóny?
O konkrétnom umiestnení môžem hovoriť ťažko. Cítim však, že sa môžem vrátiť tam, kde som bola pred niekoľkými mesiacmi. Urobím pre to naozaj všetko.