„Tereza dosiahla v juniorskej kategórii vrchol. Je to však len predzvesť toho, čo ju čaká v ďalších sezónach,“ upozorňuje nitriansky rodák Ján Studenič, ktorý na včerajšej tlačovej besede odpovedal na otázky médií.
Aké pocity ste prežívali po premenenom mečbale finálového duelu?
Boli fantastické. Bola to odmena za dlhodobú, niekoľkoročnú prácu. Od novembra sme sa tvrdo pripravovali, absolvovali sme sústredenie, prípravný turnaj. V Melbourne všetko vyvrcholilo.
Verili ste pred turnajom, že by to vaša zverenkyňa mohla dotiahnuť až na vrchol?
Bolo by odvážne tvrdiť, že som v to dúfal. Aj keď do každého turnaja vstupujeme s tým, že chceme postúpiť čo najďalej. Najmä úvodné dve kolá dali Tereze zabrať, išla cez bolesť. Postupne sa však zlepšovala, aj mentálne. Dostala sa do takej pohody, že začala valcovať všetkých. Keď som videl, v akej je forme, postupne som začal veriť vo veľký výsledok.
Tereza sa dočkala na Australian Open veľkého úspechu aj vďaka výbornému podaniu. Patrí v tejto činnosti vo svojej kategórii k tým najlepším?
Určite áno. Za kvalitný servis vďačí nielen drine na tréningoch, ale aj sebavedomiu. Pri podaní si verí, čo z nej robí jednu z najlepšie podávajúcich junioriek sveta. Dôležité je, že vie návyk z tréningov preniesť do zápasov.
Vzorom vašej zverenkyne je Serena Williamsová. Upozornili ste ju na svetovú jednotku vy alebo si ju všíma sama od seba?
Serenu všetci poznajú. Musí veľmi veľa trénovať, tvrdo pracovať, aby sa udržala na vrchole. Práve v pracovitosti by mala byť pre mladé hráčky vzorom. Možno aj vďaka tomu ju Tereza obdivuje.
Má Tereza dobrú povahu na tenis?
Myslím, že áno. Za tie roky už pod mojím vedením vyhrala veľa turnajov. Dokázala predčiť aj lepšie súperky, čo svedčí o jej nezlomnej povahe.
Aké sú jej silné a aké slabšie stránky, na ktorých ešte musí popracovať?
Tereza je veľmi priateľská, dokáže dobre komunikovať. Vie si na svoju stranu získať divákov, čo sa jej podarilo aj v Melbourne. Navyše, má obrovskú vôľu pracovať, bez toho by to v tenise nešlo. Je obdivuhodné, čo je preň ochotná podstúpiť. Na druhej strane má ešte stále detské muchy. Predsa len, dospieva. Zdá sa však, že to máme pod kontrolou.
Musíte od nej chlapcov odháňať?
Viete, ako to dnes chodí. Každý by s ňou chcel komunikovať, každý jej prostredníctvom telefónu gratuluje. Keby však mala s každým stráviť čo i len desať minút, zabila by tým celý deň.
V ženskom rebríčku zatiaľ nefiguruje. Na aké miesto by ste ju v ňom zaradili?
Ťažko povedať. Keď všetko dobre pôjde, mohla by sa dostať v rebríčku veľmi vysoko.
Kam približne?
Hráč, ktorý vyhrá niekoľko turnajov, zažiari na grandslame, by mal mať veľmi vysoké ambície. Verím, že raz to dotiahne aj do elitnej desiatky.
Ako prišlo k spojeniu Jána Studeniča s Terezou Mihalíkovou?
To už bolo dávno. Terezka mala len deväť rokov a ja som mal vtedy v Topoľčanoch na starosti iné dievča. V tom čase za mnou prišiel jej otec a poprosil ma, či by som jeho dcéru neprebral. Súhlasil som.
Tereza vám ďakovala za to, že ste kvôli nej veľa obetovali. Čo konkrétne?
Mám rodinu – ženu a dve deti, ktoré mi veľmi rýchlo rastú. Vidím ich naozaj veľmi málo, všetko musí v domácnosti ťahať manželka. Je to teda predovšetkým o tých najbližších, ktorí mi vytvárajú výborné zázemie.
Spolu s Mihalíkovou sa predierajú na vrchol aj jej rovesníčky – Kristína Schmiedlová a Viktória Kužmová. Nemusí sa teda slovenský ženský tenis obávať o budúcnosť?
Tvoria výbornú trojicu, navzájom sa veľmi dobre ťahajú. Verím, že všetky tri sa dostanú do ženského tenisu a nestratia sa v ňom. Dôležité bude obdobie, keď ukončia fyzický a psychický rast. Potom sa ukáže, na čo v skutočnosti majú.
Na čo si musí dať mladá tenistka najväčší pozor pri prechode z juniorskej do seniorskej kategórie?
V prípade Terezy je potrebné, aby ustála tento úspech. Vrátila sa nohami opäť pevne na zem. Po tom, ako si splní povinnosti v škole, sa musí znovu pustiť do tvrdej práce na kurtoch. V juniorskej kategórii síce dosiahla vrchol, ale to je len predzvesť toho, čo ju čaká.
Kurhajec: Dievčatá predčia chlapcov
Jeho rukami už prešlo mnoho slovenských talentov. Vlani nechýbal pri wimbledonskom úspechu Kristíny Schmiedlovej, počas uplynulých týždňov sledoval v Melbourne úspešné počínanie Terezy Mihalíkovej a Alexa Molčana. „V Austrálii sme dosiahli veľké veci. Pre taký malý národ je finálová miestenka a titul čímsi výnimočným,“ hodnotí vystúpenie slovenských juniorov na prvom grandslamovom turnaji roka vedúci výpravy Ľubomír Kurhajec.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Skúsený tréner chváli za výborné výkony najmä Mihalíkovú. „Zlepšovala sa zo zápasu na zápas. Narastalo jej sebavedomie, čo sa prejavilo aj na výsledkoch. Kľúčom k úspechu bol najmä kvalitný servis. Tereza si ním významne pomohla, súperkám nasúkala niekoľko es. Jej triumf potvrdil, že slovenský tenis je tradične silnejší v dievčenskej kategórii. Napokon, aj vlani siahala na grandslamový titul Kristína Schmiedlová, ktorá našla premožiteľku vo wimbledonskej dvojhre až vo finále,“ vraví Kurhajec.
Jeho slová potvrdzujú fakty. Okrem Mihalíkovej či Kristíny Schmiedlovej si vo finále grandslamového turnaja zahrala aj Magdaléna Rybáriková (Wimbledon 2006) a Karolína Schmiedlová (Roland Garros 2012). Titulom z juniorskej dvojhry sa pýši Kristína Kučová (US Open 2007). Medzi chlapcami zažiaril na turnajoch veľkej štvorky v posledných rokoch len Martin Kližan. Súčasná slovenská jednotka ovládla juniorskú dvojhru na Roland Garros 2006.
„Do kompletnej zbierky nám tak chýba len triumf z Wimbledonu. Pre nastupujúcu generáciu je to veľká výzva,“ tvrdí Igor Moška, generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu.
Nežnejšie pokolenie prevýšilo zástupcov silnejšieho pohlavia aj na tohtoročnom Australian Open. Medzi najlepších šesťnásť tenistiek juniorskej dvojhry sa prebojovali dve slovenské zástupkyne (aj Viktória Kužmová). Väčším počtom sa v osemfinálovej fáze pýšili len Austrálčania (3), na rovnakú úroveň ako Slováci sa dostali Rusi.
Česť chlapcov však nad očakávania dobre obhájil Alex Molčan. Z Austrálie pricestoval s vizitkou finalistu juniorskej štvorhry.
„Vďaka Alexovi sme sa konečne dočkali úspechu aj v chlapčenskej kategórii. Predviedol sa vo výbornom svetle, najmä kvalita semifinálového duelu bola veľmi vysoká. Všetci jeho aktéri podávali rýchlosťou presahujúcou dvesto kilometrov za hodinu. Alex je síce nižšej postavy, ale túto nevýhodu kompenzoval dobrou hrou na sieti a šikovnosťou,“ vraví Kurhajec, ktorý verí, že sa oba talenty presadia aj na seniorskej úrovni.
„Dúfam, že zvládnu prechod, ktorý bude veľmi náročný. Tak, ako sa to podarilo napríklad Švajčiarke slovenského pôvodu Belinde Bencicovej,“ zakončil.