„Oslovenie ‚grandslamový šampión‘ zatiaľ vôbec nedokážem vztiahnuť na seba. Sníval som o niečom takom celý život, je to zázrak. Znamená to pre mňa všetko, som na vrchole sveta. Je to obrovský úspech a kolosálny okamih pre mňa aj všetkých, ktorí celé tie roky boli v mojej blízkosti, podporovali ma, verili mi a nezlomili palicu,“ povedal čoskoro 26-ročný rodák z Medžugoria na tlačovej besede, citoval ho web podujatia.
Čilič od záveru osemfinále v lokalite Flushing Meadows získal desať setov v rade: „Prišlo to akoby z ničoho. Niektoré veci zrazu správne do seba zapadli, cítil som sa skvele a postupne som predvádzal fakt kvalitný tenis. Niežeby som tomu po úvodných zápasoch nedával nádej, ale s väčšinou tých súperov na neskoršie kolá som mal nepriaznivú bilanciu. V posledných troch dueloch mi to však išlo perfektne. Za 4–5 dní sa všetko náhle zmenilo a počnúc piatym setom proti Simonovi som začal hrať neuveriteľný tenis.“
Chorvát vlani nútene vynechal štyri mesiace pre prehrešok proti antidopingovým pravidlám a spätne uznal, že výluka mala svoje prínosy: „Prospelo to mojej mentálnej odolnosti. Som teraz vnútorne silnejší počas prípravy aj zápasov. Okrem toho som sa naučil viac si to užívať. V roku 2010 sa mi darilo, potom som však trochu išiel nadol a príliš som si nevychutnával hru, skôr som sa zaťažoval výsledkami. Nefungovalo to. Musel som sa uvoľniť, pre moju hru to bolo najdôležitejšie.“
Čilič vníma svoj triumf aj ako príklad pre adeptov podobného typu: „Určite… Hýbal som sa v renkingu okolo 15., 20., 25. miesta, boli dobré dni aj horšie. Myslím si, že môj príbeh môže byť veľmi inšpirujúci pre chalanov, ktorí občas strácajú motiváciu a hľadajú silu na to, aby si siahli hlboko. Nepochybne by som sa cítil povzbudene, ak by som videl, že niekto ako ja zvládol čosi takéto.“ Ešte na slávnostnom ceremoniáli vyhlásil: „Po rokoch sa zúročila moja ťažká práca. Ono naozaj platí, že keď makáte, ovocie príde.“
Chorvát nepredpokladá, že by mal tendenciu zaspať na vavrínoch: „Tuším, že toto zmení môj život. Určite príde veľa dosiaľ nepoznaného, ale už teraz s určitosťou viem, že zostanem rovnaký. Stále budem hrať tenis, radovať sa z toho a tešiť sa na vrcholné turnaje.“
Semifinalista melbournských Australian Open 2010 Čilič na požiadanie špecifikoval, že s wimbledonským šampiónom spred trinástich rokov Goranom Ivaniševičom začal pracovať presne 1. septembra 2013.
„Všetci vieme, aký bol kedysi na kurte emocionálny pod vplyvom túžby po víťazstve. Do nášho tímu však – popri obrovskej erudícii – v prvom rade vnáša veľmi upokojujúcu atmosféru. Pomohol mi uvedomiť si, že zábava je korením všetkého – presne tou ingredienciou, ktorá stmeľuje ostatné zložky. Goran je úžasný chlapík, predovšetkým veľkodušný. Pomôže komukoľvek, taký on je. Označujú ho za muža mnohých polôh, ale podľa mňa má len jednu: tú s velikánskym srdcom.“
Čilič si dobre spomína, čo robil, keď jeho terajší kouč uspel na kultovej londýnskej tráve: „Každý Chorvát si to pamätá, bol to definujúci moment. Ja som bol v letnom tábore, mal som dvanásť rokov.“
Slávny kouč sa svojím spôsobom vrátil do starých čias. „Dodržiavali sme kopu zabehaných rituálov, množstvo rôznych drobností bez zmeny. Napríklad on sa neholil. Ja tiež nie. Goran si vlastne znova odžíval svojej wimbledonské ťaženie. Akurát sme nesledovali Teletubbies,“ zasmial sa nový grandslamový šampión.
Čilič sa nechystá nejako bujaro oslavovať. V utorok ho čaká veľa povinností vyplývajúcich z triumfu a už od piatka hrajú Chorváti v Amsterdame proti Holanďanom baráž o svetovú skupinu Davisovho pohára. „Prelozíme Manhattan. Dúfam, že z toho napokon nebude bolehlav stupňa štyri.“