Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Tenisový bohém s hereckým talentom má päťdesiat

Napriek tomu, že jeho tenisovú kariéru ukončili problémy s chrbtom príliš skoro, stihol ju ozdobiť mnohými úspechmi. Zo soulskej olympiády v roku 1988 si priviezol zlato i bronz, dvakrát si zahral v grandslamovom finále. Vo svetovom rebríčku sa vyšplhal na štvrté miesto.

19.05.2014 09:00
Miloslav Mečíř. Foto:
Miloslav Mečíř.
debata

Miloslav Mečíř patrí k legendám slovenského športu, jeho meno je však stále zvučné aj vo svete. Rodák z Bojníc, ktorý si vďaka nevšednému pohybu na kurte vyslúžil prezývku Veľká mačka, sa dnes dožíva päťdesiatky.

„Na Miloša si spomínam ako na veľmi zodpovedného a poslušného chlapca. Čo som mu povedal, to aj urobil,“ vraví o svojom niekdajšom zverencovi Karol Šafárik, ktorý viedol vychádzajúcu hviezdu na rozhraní osemdesiatych rokov minulého stroročia v Stredisku vrcholového športu. „Boli sme veľmi dobrá partia, taká tenisová rodina. Mečíř, Vajda či Stankovič boli výborní kamaráti. Ťahali sa na kurte, ale aj mimo neho,“ dodáva čoskoro 75-ročný tenisový tréner.

Smútok zmiernila dvojkilová šťuka

Šafárik viedol mladého Mečířa v pubertálnom veku – pre mnohých mladých ľudí v problematickom období. „Hoci mal nejaké muchy a nie vždy mu všetko voňalo, nepamätám si, že by s ním boli niekedy problémy. Práve naopak, popri nesmiernom talente sa venoval tréningu veľmi poctivo. Nebol z neho síce klasický dríč, tvrdú kondičnú prípravu na Kolibe či gymnastické náradia neobľuboval, často však robil aj veci navyše. Vymýšľal si rôzne cvičenia, do ničoho som ho nemusel nútiť,“ tvrdí Šafárik, ktorý priznáva, že o úspechoch, aké Mečíř neskôr dosiahol, ani nesníval.

Čomu za ne vďačil? „Predovšetkým nebol povrchný a nad všetkým, čo robil, poctivo premýšľal. Na tréningoch sa však zároveň psychicky nevyčerpával, pretože veľa vecí bral s humorom. No pozor, nie lajdácky,“ popisuje člen Siene slávy slovenského tenisu, ktorý zažil s Mečířom viacero vtipných príhod mimo kurtu.

„Najmä keď sa dali dokopy s Vajdom, stálo to za to. Marián mal herecký talent v rodine, Miloš však za ním vôbec nezaostával. Obaja mali skvelú pamäť na hlášky z rozhlasových či televíznych predstavení. A s obľubou ich napodobňovali. Keď som bol na US Open 1986, kde sa Miloš dostal do neúspešného finále s Ivanom Lendlom, pripravil mi vďaka nacvičeným scénkam skvelý program. Schuti som sa nasmial,“ spomína Šafárik.

Jednou z Mečířových záľub bol aj futbal. Prím však už od mladého veku hralo rybárčenie, ktoré mu dokázalo zdvihnúť náladu aj po tenisovom neúspechu. „Miloval ho. Na jednom z mnohých sústredení nemal udicu, tak si vyrobil novú. Bohužiaľ na ňu nič nechytil,“ smeje sa Šafárik. „Spomínam si však na turnaj v Rakúsku, kde sa prebojoval do finále, v ktorom prehral. Po zápase sme išli k neďalekému jazeru na ryby a Miloš chytil 2-kilogramovú šťuku. Hneď bolo vidieť, že je spokojný, čo podčiarkujú aj jeho slová: Toto je moje víťazstvo,“ dodáva bratislavský rodák.

Keď mal deň, súper bol bez šance

Okrem desiatich titulov vo dvojhre a deviatich vo štvorhre bol Mečíř aj platným členom československého daviscupového tímu, v ktorom pôsobil sedem sezón. Jedným z jeho spoluhráčov bol Tomáš Šmíd, s ktorým sa viackrát predstavil vo štvorhre. „Na Miloša mám len tie najlepšie spomienky. Bol to nielen skvelý tenista, ale aj výnimočný človek,“ vraví o niekdajšom parťákovi rodák z Plzne.

Mečíř bol síce priateľský, no skôr samotár. „Dostať sa do jeho blízkosti bolo náročné. Mal svojich obľúbených ľudí, ostatných si k telu pripúšťal len veľmi sporadicky. Ja som ho však mal vždy veľmi rád,“ tvrdí Šmíd, ktorý momentálne žije v Taliansku.

Na bývalého reprezentačného kolegu nedá dopustiť. Mrzí ho však, že pre zdravotné problémy nedokázal v tenise viac. „Na to, akým bol skvelým hráčom, vyhral toho sakramentsky málo. Keby ho nezradil chrbát, mohol dosiahnuť aj na grandslamový titul – a nie len jeden! Keď mal totiž Miloš svoj deň, nezáležalo na tom, s kým hral a aký výkon podal súper. Vtedy mohol stáť na druhej strane kurtu ktokoľvek, ale aj tak vyzeral, akoby tenis nevedel hrať,“ smeje sa Šmíd.

V čom spočívalo Mečířovo majstrovstvo? „Hral osobitým, nevšedným spôsobom. Súpera vedel dostať do takých situácií, v akých nikdy predtým nebol. A potom si s nimi nevedel poradiť.“

Podľa niekdajšej svetovej jednotky vo štvorhre však limitovala Mečířa jeho povaha. „Bol málo dôsledný, v podstate taký bohém. Nekládol dôraz na to, aby sa zžil s povrchom, chýbal mu väčší profesionalizmus. A nie vždy bol psychicky odolný. Spomínam si na jeden zápas s Connorsom, v ktorom dostal tik a nemohol podávať zhora. Nervozita ho vtedy neskutočne ovládla. Bol skrátka špeciálny – vo všetkom,“ zakončil od zajtra 58-ročný Šmíd.

Vizitka Miloslava Mečířa
Narodil sa v Bojniciach (19. mája 1964), kde začínal s tenisom. Počas pomerne krátkej hráčskej kariéry, ktorú mu v 26 rokoch ukončili zdravotné problémy s chrbtom, získal olympijské zlato (dvojhra) i bronz (štvorhra) na Hrách v Soule 1988. Na Australian Open 1989 a US Open 1986 sa prebojoval do finále, zakaždým podľahol v troch setoch Ivanovi Lendlovi. Okrem toho si zahral v semifinále Wimbledonu (1988) a Roland Garros (1987). Držiteľ desiatich titulov vo dvojhre a deviatich zo štvorhry to vo svetovom rebríčku dotiahol na štvrtú priečku. Od roku 1994 vedie slovenský daviscupový tím, s ktorým sa pred deviatimi rokmi prebojoval do finále.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Miloslav Mečíř