Kým sa stal šampiónom Wimbledonu a po 77 rokoch oživil britskú tenisovú históriu, musel si vypočuť veľa kritiky. Prehral prvé štyri grandslamové finále, v rebríčku sa dostal až pod samý vrchol, ale posledný krok mu stále chýbal. Odvšadiaľ počúval, že je síce dobrý tenista, ale nemá srdce šampióna. Pasívna reč tela a ležérne nastavenie počas zápasov. To bol celý on.
"Murray vie z tenisu všetko. Maká, drie, ale jeho hra je príliš upracovaná na to, aby sa stal najlepším. Chýba mu iskra a obávam sa, že sotva sa to zmení,“ povedal pred pár rokmi Američan John McEnroe.
Dlho mal pravdu, ale v konečnom dôsledku sa mýlil. Keď Murray pred 18 mesiacmi angažoval za svojho trénera Ivana Lendla, začal sa jeho prerod. Ani nie tak tenisový, skôr mentálny. Najznámejší emigrant z bývalého Československa Andymu neraz prehovoril do duše.
"Základom všetkého je disciplína, herný plán a viera v samého seba,“ prízvukoval mu osemnásobný grandslamový šampión. O Lendlovi bolo známe, že nemal až tak veľa talentu, zato drel do úmoru. "Bol ku mne vždy úprimný a férový. Keď som tvrdo pracoval v príprave, dal mi najavo, že je so mnou spokojný. Ak som niečo neurobil na sto percent, dal mi to ihneď pocítiť,“ cituje Murraya britský The Telegraph.
Lendlovo slovo má väčšiu váhu
Murray prešiel pred Lendlom rukami viacerých trénerov. Jeden z nich Miles Maclagan to možno vystihol aj za ostatných. "Nemyslím si, žeby Ivan naučil Andyho niečo nové. Hovoril mu v zásade to isté, čo predtým aj ja, ale podstata je inde. Inak sa to všetko počúva z úst legendy, ktorej slovo je sväté. Má asi takú váhu asi ako osem pohárov z grandslamových turnajov, ktoré má doma vo vitríne.“
Keď premenil mečbal vo finále s Djokovičom, pozrel sa na Lendla sediaceho v jeho lóži a videl ho usmievať sa. To u muža s prezývkami Kamenná tvár alebo Ivan Hrozný nebýva častý jav.
"Bolo to vyjadrenie spokojnosti s mojou hrou. Vedel som, že v tej chvíli celý športový národ oslavoval moje víťazstvo, ale mne stačil jeden úsmev na jeho tvári,“ vyhlásil nový vládca Wimbledonu.
Dáva si pozor na všetko
Murray vylepšil nielen svoju hru a sebavedomie, ale výrazne upravil aj jedálny a nápojový lístok. Nepije alkohol, ani sýtené vody, čo je však u športovca jeho rangu takmer samozrejmosť.
"Na raňajky si dáva iba ovocie a jogurty a arašídové maslo. Neskôr banán a proteínovú tyčinku. Hodinu a pol pred zápasom má na tanieri kurča s ryžou a po zápase nastáva čas pre suši. Má ho rád natoľko, že vo Wimbledone si ho nosil aj na tlačovku,“ pripomína server idnes.cz.Murray si uvedomuje, že v súbojoch hráčov z absolútnej špičky často rozhodujú o výsledku detaily. Jedno jemné pošmyknutie, nedostatočný náprah, či zlá voľba úderu a je po zápase.
"Záleží mu absolútne na všetkom čo skonzumuje, vypije, čo kedy urobí v príprave, koľko kilogramov nadvíha v posilňovni. Len aby to malo čo najvyšší efekt. Zdá sa vám to podobné Lendlovi? Asi to nie je náhoda,“ rekapituluje The Telegraph.
Zažil školský masaker a odmietol Rangers
Murray vyrastal v škótskom Dunblane, kde navštevoval aj základnú školu. S týmto obdobím sa spája aj jeden smutný príbeh. Ešte nemal desať rokov, keď šialenec Thomas Hamilton zastrelil v škole 16 detí a učiteľa a potom namieril zbraň aj proti sebe. Murray sa vtedy údajne skryl v jednej z tried a k incidentu sa ani po rokoch nerád vracia. "Bol som príliš malý na to, aby som to chápal,“ odmietal neodbytné médiá. Vo svojej autobiografii Spätný úder však priznal, že navštevoval bežecký krúžok mladých, ktorý viedol práve Hamilton.
Andy Murray bol ako väčšina Škótov aj solídny futbalista. Keď ma 15 rokov, dostal ponuku od známeho klubu Rangers, aby sa pripravoval v ich akadémii. Odmietol s odôvodnením, že sa ide venovať tenisovej kariére.
V roku 2006 si pripísal prvý vážny turnajový triumf v San Jose. V inom americkom meste Cincinnati v tom istom roku dokonca porazil Rogera Federera. Fenomenálnemu Švajčiarovi vtedy prestrihol šnúru 55 víťazných zápasov na tvrdom povrchu. V sezónach 2007 – 2009 sa udomácňoval v najlepšej svetovej desiatke rebríčka. A auguste 2009 sa stal na krátky čas dokonca svetovou dvojkou. Definitívne sa začalo hovoriť už nielen o veľkej trojke svetového tenisu (Federer, Nadal, Djokovič), ale o štvorke s Murrayom. Napriek tomu najväčšie turnaje nevyhrával. Prehry vo finále US Open či Australian Open boli frustrujúce. Zmena nastala až vlani, keď vo finále olympijského turnaja na londýnskej tráve vyprášil Federera 3:0 na sety. O mesiac neskôr ovládol aj US Open, kde mu v súboji o titul Djokovič vzdoroval päť setov.
Keď teraz vybojoval triumf na slávnej londýnskej tráve, legenda tohto turnaja Boris Becker vyhlásil: "Toto je len Murrayho začiatok. Má na to, aby vyhral oveľa viac grandslamových turnajov.“