"Serena má hlavu inde ako väčšina jej súperiek. Je uvoľnená a tenis si užíva, iné hráčky sú v kŕči a to ona využíva,“ hovorí Pláteník, ktorý v minulosti viedol aj hráčky širšej svetovej špičky Dominiku Cibulkovú či Naďu Petrovovú.
Foto: SITA
Nie je zvláštne, že Serena Williamsová dominuje aj po tridsiatke takým suverénnym spôsobom ženskému tenisu?
Veková hranica neexistuje. Keď sa trénuje správne, tak sa to dá. V mužskom tenise sú toho príkladom Federer alebo Štěpánek. Som v kontakte s akadémiou Patricka Mouratogloua vo Francúzsku, kde sa Serena pripravuje. Videl som nejaké videá z jej kondičnej prípravy. Nie je bežkyňa na dlhé trate, ale je veľmi rýchla na prvých pár metroch, má rýchle štarty a reakcie. Je rýchlejšia ako hráčky, ktoré vyzerajú byť viac fit. Celá jej herná stratégia je veľmi dobrá a funguje. Hrá ekonomicky a na dvorci robí správne veci. V ženskom tenise je rozhodujúca mentálna stránka a Serena má hlavu inde ako väčšina jej súperiek. Je uvoľnená a tenis si užíva, iné hráčky sú v kŕči a to ona využíva.
Čím to je, že ani fyzicky výborne pripravené hráčky s agresívnym štýlom ako Azarenková a Šarapovová ju nevedie zastaviť?
Mariu Šarapovovú mám ako hráčku veľmi rád, ale nie je komplexná. Keď má zahrať skrátenú loptu, tak ju nezahrá, ale Serena áno. Aj Viktoria Azarenková v poslednom čase trochu stagnuje. Ani ostatné hráčky zo špičky neurobili kroky vpred, zatiaľ čo Serena hrá konštantne veľmi dobre a ešte sa aj zlepšuje. Je to najkomplexnejšia hráčka.
Aký máte vzťah k antukovému superturnaju v Paríži?
Keď som ešte hrával ako junior, Paríž mi veľmi nesedel. Prekážalo mi množstvo ľudí a najmä, že sa tam nehovorí po anglicky. Časom som pochopil, že Francúzi si tiež radi strážia svoju turnajovú históriu a sú na to hrdí. Turnaj Roland Garros som si definitívne obľúbil v roku 2009, keď tam Dominika Cibulková uhrala pod mojím vedením semifinále. Dodnes mám na to pekné spomienky.
Foto: Ľuboš Pilc
Slovenský tenis má päť hráčok v hlavnej súťaži vrátane úspešnej kvalifikantky Kučovej. Je to pre takú malú krajinu úspech?
Je dobré, keď máme ešte niekoľko hráčok v prvej stovke. Profesionálny tenis je finančne veľmi náročný šport a v našich podmienkach sa robí úplne inak ako v silných krajinách ako sú Francúzsko alebo Veľká Británia, kde má tento šport výraznú podporu aj zo zväzu. Ich hráčov sprevádzajú na grandslamových turnajoch početné tímy, my obrazne povedané – robíme na kolene. U nás si môžu dovoliť lepšie zázemie iba tí najlepší ako sú Cibulková, Hantuchová alebo Kližan. Takže určite je úspech, keď má Slovensko v hlavnej súťaži na Roland Garros toľko hráčov.
Nedávno ste sa druhý raz trénersky rozišli s Belgičankou Wickmayerovou. Prečo?
Vedel som, do čoho idem, keď ma druhý raz oslovili vlani v novembri. Prvé dva mesiace boli dobré. Mali sme kvalitnú kondičnú prípravu na Slovensku vďaka Marošovi Molnárovi, v Aucklande na začiatku roka sa dostala až do finále. Potom však prišlo pár prehier, viaceré tesné v troch setoch a Yanina začala pochybovať o sebe, možno aj o mne a začala stagnovať. Bol to viac psychický ako herný problém. Dohodli sme sa teda, že ukončíme spoluprácu.