„Ja som sa narodil do toho športu, robil som to 30 rokov a miloval som to. Nič iné som nikdy nerobil,“ rozhovoril sa v dokumente 13. komnata najlepší džokej českej histórie o rodinnom zázemí a veľkej láske ku koňom.
K tomu ho viedol jeho otec Ferdinand (82), sám slávny jazdec a skúsený kouč.
„Radil, pomáhal a hodnotil. Bol to môj najväčší fanúšik a zároveň aj najväčší kritik,“ spomínal vtedy Filip Minařík na ranú mladosť a počiatky svojej džokejskej kariéry so širokým úsmevom na tvári.
„Keď máte žiaka, čo nie je vaše dieťa, tak ste naň tvrdý a chcete pre neho to najlepšie. A pre syna samozrejme chcete ešte to lepšie,“ snažil sa pozerať na svoj tréning a dril z perspektívy svojho otca.
„Tak tu niekde sa to stalo, tu skončila veľká kariéra. Začal nový život, ktorý sa zmenil,“ smútil na dráhe v nemeckom Manheime priamo v onej osudovej zákrute. Vtedy Minařík spôsobil zlomeninu nohy aj vážne poranenie hlavy, v dôsledku čoho strávil skoro mesiac v umelom spánku v nemocnici v Hannoveri.
Pokračovateľ slávneho džokejského rodu Minaříkov tiež prehovoril o čírej bezmocnosti, ktorú po ťažkom páde pred rokmi zažíval: „Na dostihy sa pozerám, píšem pre bookmakerov. Ale… Srdce mi krváca,“ zúfal s ťažkým hlasom v dokumente, ktorý natočil krátko pred smrťou.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Foto
Pred očami mal stále slastné momenty, veľké triumfy. „Plné búriace tribúny, adrenalín, slávu,“ vysvetľoval.
Trápilo ho, aký spackaný finiš mala jeho športová kariéra, prekážal mu hendikep, ktorý po zranení mal – zlá krátkodobá pamäť. „Na rovinu. Už sa nemôže zlepšiť vôbec nič,“ pokrčil ramenami. A odišiel.
Čím ďalej si viac uvedomoval, že cesta späť do sedla je v nenávratne preč. Že je koniec. Že už nikdy nezažije ten omamný pocit pretekára. Dostavila sa depresia. Prášky. Než život bez milovaného koňa, tak to radšej nič! Ani v manželstve to vraj už nebola žiadna harmónia. Minulý pondelok si preto sadol do auta, interiér polial benzínom a naštartoval.
Českému bulváru Blesk to potvrdili dva na sebe nezávislé zdroje. „Verejný pohreb sa nechystá,“ povedal priamo z Nemecka jeden zo zdrojov.
Šampión odišiel v tichosti. Bez fanfár. Bez potlesku, ktorý tak zbožňoval.
Džokej podľa Blesku ešte stihol pred svojím dobrovoľným odchodom napísať list na rozlúčku. Aj v posledných chvíľach myslel na to, aby smútok ženy čo možno najviac utlmil.
„Nič si nevyčítaj, nie je to len kvôli tebe,“ odkázal vraj svojej manželke. „Bojovali sme tvrdo, ale nakoniec sme boj so stále narastajúcou depresiou prehrali. Potrebujeme čas, aby sme si uvedomili a spracovali, čo sa stalo,“ reagovala Katja pre web GaloppOnline.de na nečakaný odchod svojho muža.