Hádzanári P. Bystrice zasadli na trón

Považania sa v samostatnej ére stali po Topoľčanoch len druhým klubom, ktorý sa už môže pochváliť troma majstrovskými trofejami, na slovenský trón sa vrátili po dvojročnej pauze, počas ktorej vždy vo finále stroskotali práve na súperoch z Tatrana.

**  Finále – o 1. miesto, 4. zápas:**
**  MŠK SIRS Považská Bystrica – Tatran Prešov 32:30 (14:12)**
** **

• Považská Bystrica: Baďura, Drápal – Trabelssie 2, Opoldík, Krahulík 5, Ďuriš, P. Zaťko, Toms 7/2, Maťaš 7, Straka 3, Konušík, S. Mažár 4, Kozák, Tůma 4/1
• Prešov: Bražnik, Bakša – Marušák 3, T. Mažár 1, Kovalenko, Huňady 6/1, Urban, Pekár 7, Čorej, Fuňak 7, Pokotylo 3/1, Kravčák, Gruca, Kozlov 3/2
• Rozhodovali: Sivák, Dvorský, vylúčení: 8:9, ČK: Trabelssie a Huňady za tri vylúčenia, Kravčák za hrubý faul, 7 m hody: 5/3 – 4/4, 1440 divákov (vypredané) 
• Konečný stav série: 3:1, P. Bystrica sa stala novým majstrom SR

Prešovčania síce vstúpili do zápasu s nožom na krku, no podstatne lepšie – obrana postavená takmer na hranici deviatich metrov predstavovala v úvodných minútach pre domácich vážny problém. Stratili na nej veľa lôpt a po rýchlych brejkoch ich neomylne trestal Fuňak, ktorý skóroval až päťkrát v poradí a postaral sa o vedenie 6:3 i 7:4. Zápas vo vypredanej hale a v peknej atmosfére síce trpel na mnohé nečisté zákroky, na druhej strane bol jeho ozdobou výkon oboch brankárov – domáceho Baďuru i hosťujúceho Bražnika, ktorý milimetrovými pasmi navyše aj kŕmil Fuňaka. Zverenci trénera Martina Liptáka však nestratili trpezlivosť a hoci Prešovčania miestami vysúvali obranu až na hlboko k poliacej čiare, Bystričania našli recept, ako sa dostať do gólových príležitostí. Postupne vyrovnali skóre a pred prestávkou si vypracovali aj trojgólový náskok. Po hluchej šesťminútovke druhého dejstva, v ktorej padol jediný gól, prišla smršť domácich, ktorí skórovali šesťkrát v poradí a donútili asistenta trénera Jurija Žuravľova žiadať o oddychový čas. Splnil účel a Prešovčania hrajúci na Považí bez „dovolenkujúceho“ trénera Františka Šulca sa prebrali z útlmu a najmä vďaka kanonáde urasteného Pekára rýchlo znížili na 20:22 a v 49. min Kozlov vyrovnal na 23:23. Po dvoch kontrách Sama Mažára Bystričania opäť viedli o dva góly a hoci hostia držali nervóznu halu v napätí, dva góly Maťaša v závere rozhodli o prevrate na slovenskom piedestále.

Tréner P. Bystrice Martin Lipták: „Posledné stretnutie sa nedá zhodnotiť bez toho, aby som zhodnotil všetky štyri. Boli to fantastické predstavenia a bola to zásluha aj Prešova aj nás, že sa hrala výborná hádzaná a vo výbornom prostredí, doma i v Prešove. Hráči navyše pôsobili veľmi korektne a nezneužívali vážnosť situácie. Nový titul je vždy ten najsilnejší zážitok a som veľmi rád, čo sme tu dosiahli. Zajtra už však bude nový deň a my budeme stáť pred novou sezónou.“
Asistent trénera Prešova Jurij Žuravľov: „Vo finálovej sérii sme urobili len jednu malú chybu, keď sme doma prehrali jeden zápas. Tieto dva zápasy boli z naše strany omnoho lepšie, ale bohužiaľ nevyšlo nám to. My sme sa ale veľmi snažili a hráčom nemôžem nič vyčítať.“
Spojka P. Bystrice Martin Maťaš: „Vedeli sme, že s Prešovom sa všetky zápasy rozhodujú v záveroch a tak išlo o to, aby sme celých 60 minút boli maximálne koncentrovaní a to stálo nesmierne veľa fyzických a psychických síl. Som rád, že aj šťastie sa trochu priklonila na našu stranu a som veľmi vďačný týmto fantastickým divákoom, že nám vytvorili takúto kulisu.“
Spojka Tatrana Prešov Róbert Kravčák: „Z majstrovskej trofeje sa neraduje lepší tím, ale šťastnejší. Škoda prehratého zápasu z domácej palubovky, lebo si myslím, že doma by sme piaty duel vyhrali. Oba tímy sú však veľmi vyrovnané a rozhodovala momentálna forma. Oni poznajú nás a my do detailov zase poznáme ich, takže sme na seba nič nevymsleli.“ 
Brankár P. Bystrice Rostislav Baďura: „Myslím, že práve tento posledný zápas bol pre mňa v bránke najťažší, aj keď všetky boli náročné. Po včerajšom víťazstve sme sa ocitli v netradičnej situácii, lebo vždy prvý tím po základnej časti aj víťazil. Ani sami sme v to nedúfali a dostali sme sa pod veľkým tlakom zodpovednosti voči týmto ľuďom, voči vedeniu, voči mestu a voči samým sebe. Rozhodlo to, že sme do toho dali srdce a vďaka Bohu za to.“