Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Sovietskeho Herkula Alexejava uznávali doma aj v Amerike

V bývalom Sovietskom zväze ho považovali za národného hrdinu, obľúbil si ho vodca krajiny Leonid Brežnev, ale s uznaním o ňom hovorili a písali aj na Západe. V roku 1975 sa dokonca objavil na titulke amerického magazínu Sports Illustrated s titulkom Najsilnejší muž sveta. V meste Šachty v Rostovskej oblasti neďaleko Azovského mora mu na január chystali veľkolepú oslavu sedemdesiatin, ale namiesto nej sa bude zajtra konať pohreb. Legendárny vzpierač Vasilij Alexejev zomrel uplynulý piatok na klinike v nemeckom Badenhausene, kde strávil posledné dni života pre problémy so srdcom.

30.11.2011 12:00
Vasilij Alexejev Foto:
Vasilij Alexejev.
debata

Alexejev kraľoval v superťažkej kategórii osem rokov, počas ktorých sa stal dvakrát olympijským šampiónom (Mníchov 1972 a Montreal 1976), získal po osem titulov majstra sveta a majstra Európy a utvoril 80 svetových rekordov! Narodil sa v ruskej dedine Pokrovo-Šiškino. V mladosti zmocnel so sekerou v ruke, keď pomáhal otcovi-drevorubačovi. So vzpieraním začal v osemnástich. „Moje prvé činky ešte nájdete u mamy na dvore,“ povedal v jednom z rozhovorov po skončení kariéry. Najskôr sa pripravoval pod vedením trénera Rudolfa Pľukfeldera, po čase však začal trénovať sám.

Trénoval v záhrade

Premiérový titul majstra sveta vybojoval v roku 1970, keď v nadhode pokoril magickú hranicu 500 libier (v prepočte vyše 227 kilogramov). Pred olympijským triumfom v Mníchove si údajne doprial omeletu z 26 vajec a k tomu stejk. Pamätná bola aj obhajoba v kanadskom Montreale.

„Na túto olympiádu sa spomína najmä pre zvýšené bezpečnostné opatrenia, vysoké finančné náklady, ktoré viedli k obrovskému zadĺženiu hostiteľského mesta, pre neschopných a skorumpovaných organizátorov, ale aj vďaka výnimočným športovcom. Medzi nimi bol aj ruský superman. Chlapík, ktorý mal širší biceps, ako bol pás rumunskej gymnastickej hviezdičky Nade Comaneciovej,“ napísali v spomienke venovanej Alexejevovi noviny Montreal Gazette.

Sovietskemu Herkulesovi tlieskal v nabitej sále aj kanadský premiér Pierre Trudeau. Po súťaži sa prihovoril novinárom priamo zo vzpieračského pódia. „Dúfam, že ma moja žena Olympiada počuje,“ žartoval s fľaškou piva v ruke a uškŕňal sa na sovietskych funkcionárov v pozadí. Nie všetci boli jeho úspechom nadšení. Alexejev im ako samorast nepasoval do koncepcie.

Kým ostatní sovietski vzpierači trénovali v špeciálnych športových strediskách, on zdvíhal činky doma v záhrade (často aj v noci) obklopený kríkmi, bylinkami či ružami, o ktoré sa s vášňou staral. Vysvetľoval to tým, že neznášal hluk. Nebola to však jediná vec, ktorou sa Alexejev vymykal z radu. Tradovalo sa o ňom, že má rád krištáľové poháre a arménsky koňak, číta Leninove spisy a Jacka Londona počúva platne Toma Jonesa. Podľa vlastných slov sa venoval sa tesárčine, varil, spieval, hral biliard.

Vasilij Alexejev, Kremeľ

Úspešnú éru ukončilo zranenie bedrového svalu na MS 1978 v Gettysburgu, kde v nadhode nezdvihol nad hlavu základnú váhu. Alexejev sa takmer na dva roky vytratil z vzpieračských sál. Kým predtým nevynechal ani jednu možnosť predviesť svoju dominanciu, teraz ignoroval všetky súťaže. Neobjavil sa ani na Spartakiáde. Tesne pred moskovskou olympiádou však sovietski tréneri zvestovali, že Alexejev sa tvrdo pripravuje a bude vzpierať. Všetci boli zvedaví, v akej forme sa objaví.

Ako vyhral Alexejev zlato v Montreale

„Týždeň pred olympiádou usporiadali špeciálne pre Vasilija súťaž v Izmailove, kam sa na neho prišlo pozrieť asi šesťsto ľudí. V trhu zdvihol nad hlavu 170 kg. Nebol to on. Chýbala mu elegancia a energia z minulosti. Vedel som, že na hrách ho zachráni len zázrak,“ spomínal ďalší bývalý sovietsky vzpierač Dmitrij Ivanov. A zázrak sa nekonal.

Alexejev v Moskve nezdvihol základ 180 kg a fanúšikovia, ktorí ho predtým velebili, na neho pískali. „Mohol získať aj tretie olympijské zlato, ale to by musel mať nejakého trénera. A toho nemal,“ tvrdil Ivanov. Po neúspechu na OH 1980 ukončil aktívnu kariéru, no pri vzpieraní zostal ako tréner. Viedol družstvo Spoločenstva nezávislých štátov na OH v Barcelone.

V roku 1976 vyšiel v publikácii Ťažká atletika Alexejevov rozsiahly článok s názvom Poznatky z môjho tréningu. V ňom prezradil, že kladie veľký dôraz na mentálnu stránku. „Na MS 1971 v Lime som súperil s Redingom, ktorý bol vynikajúco pripravený, lepší než ja, no aj tak so mnou prehral. Prečo? Reding a jeho tréner Dupont nemysleli na nič iné, len ako ma zdolať. Bol z toho nervózny ešte aj vtedy, keď nastúpil na pódium. Ja som chcel vyhrať iba sám nad sebou. Zdvihnúť činku nad hlavu a držať ju. O súperov som sa nikdy nestaral,“ písal Alexejev.

V roku 1972 mu udelili vysoké štátne vyznamenanie Leninov rad, v Grécku ho vyhlásili za najlepšieho svetového športovca 20. storočia, prijali do Siene slávy Medzinárodnej vzpieračskej federácie. V čase najväčšej slávy bol v Sovietskom zväze taký populárny, že fanúšikovia posielali listy s jednoduchou adresou: Vasilij Alexejev, Kremeľ.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba