Americká bejzbalová legenda: Slovenčina znela krásne

02.11.2009 06:28
Dave Dravecky
Dave Dravecky na kartičke. Autor:

Najskôr prišla odpoveď od Connie Hammerovej, sekretárky coloradskej nadácie Ponúkame nádej. "Dave tvrdí, že je polovičný Slovák!" O pár dní sa už v telefóne ozval hlas Dava Draveckého, americkej bejzbalovej legendy. Po slovensky síce nerozumie ani slovo, ale potvrdil, že jeho predkovia sa do Ameriky vysťahovali zo strednej Európy. Dravecky (53) sa dnes v USA angažuje v boji proti rakovine, pre ktorú musel skončiť športovú kariéru.

Z ktorej časti Slovenska pochádzajú vaši predkovia?
Viem len, že obaja starí rodičia prišli do Ameriky z Československa. Netuším kedy ani odkiaľ, ale rád by som sa to dozvedel. Od môjho otca však viem, že dedo mal bratov, takže časť našej rodiny zrejme stále žije vo vašej krajine.

Hovorili ste ako malý chlapec s rodičmi po slovensky?
Nie, ale otec sa bavil po slovensky s dedom, vždy, keď sme sa u starých rodičov po omši zastavili v nedeľu na večeru. Nerozumeli sme im ani slovo, ale slovenčina znela krásne, radi sme počúvali.

V Youngstowne, kde ste sa narodili, žije vraj stále početná slovenská komunita.

Dedo Dravecký vyrazil za oceán zo Spiša

Predkovia Dava Draveckého zamierili za oceán zo Spiša. Informácie o pôvode bývalej americkej bejzbalovej hviezdy Pravde promptne poskytli Miroslav a Jaroslav Dravecký, bratia, ktorí sa už niekoľko rokov vášnivo venujú výskumu svojho rodu. Zrekonštruovali dokonca aj rodový erb.

„V apríli 2008 sa nám ozval istý George Dravecky, najmladší brat Dava Draveckého. Milo ho prekvapilo, že na stránke www.dravecky.org sa spomínajú aj bejzbalové úspechy jeho brata. Sám sa ponúkol, že zoženie informácie o svojich predkoch. Od otca, Francisa Georga Draveckého zistil, odkiaľ pochádzajú jeho aj Daveovi starí rodičia. Dedo, Andrej Dravecký (v USA pod menom Andrew Dravecky) sa narodil v roku 1892 v už neexistujúcej obci Dvorce na Spiši. Do Ameriky odišiel s manželkou ako 28-ročný,“ prezradil Miroslav Dravecký.

V roku 1952 žilo v malej dedinke Dvorce 312 obyvateľov. Štátna moc vtedy rozhodla, že na severovýchode Slovenska zriadi výcvikový priestor pre armádu (vojenský obvod Javorina). Z tohto dôvodu tri obce (Dvorce, Blažov, Ruskinovce) zlikvidovali a ich obyvateľov vysťahovali.
Miroslav Dravecký pridal ešte jednu zaujímavosť.

„Kontaktoval nás aj synovec Davea a Georga Draveckých, Frankie. Pôsobí v americkej armáde a momentálne je na základni v Nemecku.“


To môžem potvrdiť.

Čo viete o Slovensku alebo Československu?
Veľmi málo. Akurát, že Praha je jedno z najkrajších miest na svete.

Čím vás bejzbal očaril?
Miloval som šport, súťaženie. Bejzbal ma zaujal aj tým, že hoci je to tímový šport, individuálny výkon každého jednotlivca mal veľký vplyv na výsledok mužstva.

Ako ste sa dostali do profesionálnej MLB?
Začal som s bejzbalom ako osemročný chlapec, hral som na strednej škole a potom na univerzite. Vtedy ma draftoval profesionálny tím Pittsburgh Pirates. V roku 1981 ma vytrejdovali do San Diega a za Padres som si 15. júna 1982 odkrútil premiéru v MLB. Zo San Diega som ešte odišiel do San Francisca, kde som pôsobil, až kým som musel pre rakovinu s bejzbalom skončiť.

V súčasnosti patria špičkoví bejzbalisti k najlepšie plateným športovcom na svete. Koľko zarábali hráči vo vašej ére?
Oveľa menej ako berú hráči dnes (smiech). Budem úprimný. Zarábal som veľmi dobre. Síce nie toľko ako bejzbalové hviezdy súčasnosti, ale uživil som rodinu a našetril som si niečo aj na športový dôchodok.

Bejzbal nedávno vylúčili z olympijského programu najmä pre neúčasť hráčov z MLB. Myslíte si, že sa v budúcnosti na olympiádu vráti?
Určite by sa mal, aby sa zvýšil medzinárodný kredit tohto športu. No priznám sa, že radšej by som videl na olympiáde amatérskych hráčov než profesionálov. Olympijské hry sú podujatím amatérskych športovcov.

V súčasnosti sú už takmer všetci športovci, ktorí štartujú na hrách, profesionáli.
Jasné, rozumiem. Možno v budúcnosti MLB zmení postoj k olympiáde, tak ako kedysi basketbalová NBA, a aj profesionálni bejzbalisti budú môcť bojovať o zlato pre svoju krajinu.

Povesť bejzbalovej MLB kazí doping. Veľké hviezdy súťaže ako Roger Clemens, Barry Bonds, Alex Rodriguez, Manny Ramirez či Sammy Sosa čelili obvineniu s užívania nedovolených podporných prostriedkov alebo sa sami priznali. Bol aj počas vašej éry v bejzbale doping?
Za mojich čias nebol doping v bejzbale rozšírený. Aspoň som nič také nepostrehol. Nemyslím si, že doping by mal byť súčasťou športu. Ak si športovec pomáha čímkoľvek nedovoleným, z môjho pohľadu vstupuje do trinástej komnaty a poškvrní ušľachtilosť športu. Na druhej strane, neviním bejzbalistov, ktorí priznali užívanie dopingu v minulosti, lebo v tom čase MLB ani nepoznala pojem zakázaná látka. Ak sa však hráči uchýlia k dopingu aj teraz, nech čelia dôsledkom.

V súčasnosti pôsobíte ako spíker motivátor. Priblížite vašu profesiu?
Rozprávam ľuďom svoj príbeh. V kostoloch, pre rôzne neziskové organizácie či korporácie. Mojím poslaním je povzbudiť ľudí bojujúcich s rakovinou a dodať im sebadôveru.

Ako často a kde mávate prednášky?
Asi tridsaťkrát za rok, väčšinou v USA a v Kanade, ale rád by som niekedy prišiel aj do Európy.

Myslíte si, že ľudstvo nájde v budúcnosti liek proti rakovine?
Som večný optimista a veľmi dúfam, že sa nám to podarí. Dovtedy sa budem deliť s ľuďmi o svoj príbeh a dávať im nádej. Rakovina je silný protivník, no s pomocou Boha, ktorý hrá v mojom živote a príbehu výraznú rolu, ju skúsime zdolať.

Dave Dravecky

Bývalý americký bejzbalista, nadhadzovač. Narodil 14. februára 1956 v Youngstowne, štát Ohio. V roku 1982 debutoval v profesionálnej súťaži MLB (Major league baseball), v nasledujúcom roku si zahral v Zápase hviezd. Počas profesionálnej kariéry vystriedal dva kluby – San Diego Padres a San Francisco Giants. S bejzbalom musel skončiť v roku 1989 pre rakovinu (amputovali mu ľavú ruku). V súčasnosti má charitatívnu nadáciu. Angažuje sa v boji proti rakovine, pôsobí ako kresťanský spíker motivátor.

Obávanú ľavačku mu vzala rakovina. Teraz dáva nádej iným

Vyhodil z ruky loptičku, vykríkol a v strašných bolestiach sa zrútil na zem. Fanúšikovia na Olympijskom štadióne v Montreale so zdesením hľadeli na bezvládne telo hráča s číslom 43 na drese. Dave Dravecky v tej chvíli vedel, že s milovaným bejzbalom je koniec.

V roku 1988 sa cítil nadhadzovač San Francisca Giants vo vrcholnej forme. O to viac ho vystrašila diagnóza lekárov, ktorí objavili v jeho ľavom ramene rakovinový nádor. Dravecky podstúpil operáciu, pri ktorej mu z ramena odobrali polovicu svalstva a v snahe zastaviť rakovinu zmrazili kosť. Nasledovali týždne rehabilitácie, tréning, tri zápasy v nižšej súťaži a pompézny návrat do MLB.

„Hrali sme 10. augusta proti Cincinnati a hoci bol štvrtkové popoludnie, do hľadiska prišlo takmer 35 000 fanúšikov. Už počas rozcvičky skandovali moje meno. Prispel som k víťazstvu 4:3 a užíval som si to,“ spomínal bejzbalista v knihe Comeback, z ktorej sa predalo 650-tisíc výtlačkov.

O päť dní neskôr nastúpilo San Francisco v Montreale proti tímu Expos. „V piatej zmene som pocítil v ľavej ruke zvláštne svrbenie. Môj chirurg Dr. Muschler ma varoval, aby som nenadhadzoval, ak pocítim v ruke bolesť. Kosti boli ešte veľmi krehké. Ignoroval som však svrbenie a nastúpil som na šiestu zmenu. Koncetroval som sa na nadhod proti Timovi Rainesovi. Prašťanie mojich kostí bolo počuť hádam po celom štadióne. Nikdy predtým som nepocítil takú bolesť,“ opisoval Dravecky.

Rakovina bola späť. Nasledovali ďalšie operácie, ožarovanie, potom zostala jediná možnosť. Amputácia ľavej ruky. „Mal som pocit, akoby som prišiel o dobrého priateľa. Kým som hral bejzbal, ľudia sa ma vypytovali dennodenne na moju ľavačku. V akej je dnes forme? Je pripravená odrovnať súpera? Bola pre mňa tým, čím sú prsty na rukách pre pianistu, alebo nohy pre maratónca. Zrazu bola preč. Zostala po nej iba fantómová bolesť. Medicínsky fenomén, ktorý zažívajú ľudia po amputácii končatín. Pálilo to a veľmi bolelo.“

Draveckému sa podarilo prekonať ťažké obdobie najmä vďaka podpore manželky Jan a silnej viere. Potom začal rozdávať nádej druhým. Pre mnohých ľudí bojujúcich s rakovinou sa stal inšpiráciou a príkladom.
„Keď sa ma s odstupom času pýtali, prečo som sa vrátil k bejzbalu a riskoval, odvetil som: Nemohol som len tak sedieť. Chcel som nadhadzovať a byť súčasťou Giants. Chcel som im pomôcť k víťazstvám,“ dodal legendárny hráč.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk