Než zomriem, chcem ešte vidieť Slovensko, želá si legenda NFL

18.05.2009 08:42
Charles "Chuck" Bednarik
Charles "Chuck" Bednarik. Autor:

"Jak sa máš?" - ozval sa dobráckym hlasom v telefóne, no ďalej už pokračoval v angličtine. Hovoril o tom, ako počas vojny bombardoval Nemecko a o tom, ako stal sa hviezdou amerického futbalu. Až na konci rozhovoru opäť vytiahol pár slov v jazyku svojich predkov. "S pánom bohom a ďakujem!" Charles "Chuck" Bednarik má 84 rokov. Je americkou športovou legendou, takmer celý život prežil v Pennsylvánii, ale tvrdí, že je Slovák. A je na to hrdý.

Odkiaľ pochádzali vaši rodičia?
Z dediny Široké pri Prešove. Vysťahovali sa za prácou. Prišli v roku 1920, ja som sa narodil o päť rokov neskôr. V Betleheme bola veľká oceliarska fabrika, kde sa zamestnali.

Žilo v Betleheme veľa prisťahovalcov zo Slovenska?
Aj z iných kútov Európy. V Betleheme bol slovenský, poľský, maďarský a írsky kostol. Ako chlapec som chodil do slovenskej školy Svätého Cyrila a Metoda a učil som sa po slovensky. Anglicky som sa naučil až neskôr v škole, ale vždy, keď som prišiel domov, s rodičmi som sa rozprával zasa po slovensky.

V osemnástich ste narukovali do armády. Ako si spomínate na obdobie druhej svetovej vojny?
Bojoval som ako strelec na palube bombardéru B-24. Štartovali sme z územia Anglicka a lietali nad Nemeckom. Pri návrate sme trikrát s poškodeným lietadlom havarovali, takže som mal veľké šťastie, že som prežil. Absolvoval som tridsať bojových misií, potom ma poslali domov.

Ako ste sa dostali k vojnovému letectvu?
Chcel som byť pilot, ale nespravil som skúšky. Tak ma posadili do bombardéru ako strelca. Najnebezpečnejšie boli nálety na Berlín, kde bola silná protiletecká obrana. Keď sme sa vrátili do Anglicka, na lietadle boli stovky dier. Díval som sa na to a ďakoval som bohu, že žijem.

Dostali ste aj nejaké vyznamenanie?
Mám medailu vzdušných síl (Air medal) s piatimi dubovými listami a päť bojových hviezd. Keď som pristál po svojej poslednej misii, pobozkal som zem a zaprisahal som sa, že už nikdy viac nepoletím. To som samozrejme nedodržal, ale už po mne vo vzduchu nikto nestrieľal.

Čo ste robili po návrate domov?
Mohol som zostať v armáde, ale radšej som si dokončil strednú školu. Spýtal som sa trénera futbalu, v ktorom som vynikal, či mi poradí nejakú univerzitu, kde by som mohol naďalej hrať. Tak som sa dostal na Pennsylvánsku univerzitu v Philadelphii, kde som štyri roky študoval a nastupoval za univerzitný tím. Býval som na druhom poschodí veľkej kaplnky, čo malo výhodu, lebo ako katolík som to mal na skok do kostola. Po skončení štúdia ma angažoval profesionálny klub amerického futbalu Philadelphia Eagles. Odohral som zaň štrnásť sezón, čo dovtedy nedokázal nikto. V meste som bol populárny ako Benjamin Franklin (so smiechom).

Čo je americký futbal

Kolektívny šport, ktorý je mimoriadne populárny najmä v zámorí. Cieľom hry je dostať loptu v tvare šišky do takzvanej koncovej zóny súpera. Elitnou súťažou v americkom futbale je National Football League (NFL), jej vyvrcholením finálový zápas o šampióna – Super Bowl. Tento súboj (hrá sa od roku 1967) je v Amerike obrovskou športovou i spoločenskou udalosťou. Televízny prenos z finále sleduje takmer 100 miliónov divákov. Americký futbal sa hrá aj na Slovensku. Najznámejším klubom je Bratislava Monarchs, ktorý pôsobí v českej najvyššej súťaži. Milovníci tohto športu sa stretávajú aj v Trnave, v Nitre, vo Zvolene, Topoľčanoch, či Smoleniciach.


Mali ste na americký futbal talent?
Ako chlapec som ho hrával s rovesníkmi na uliciach, potom aj v škole v Betleheme. Na strednej škole som hral okrem futbalu dobre aj basketbal a bejzbal. Futbal zvíťazil až na univerzite. Hrali sme na obrovskom štadióne, kam chodilo na zápasy aj päťdesiattisíc divákov. Očarila ma atmosféra.

Sledujete stále zápasy amerického futbalu?
Občas áno, ale už sa nehrá tak ako za našich čias. Ja som vedel hrať v obrane i v útoku, celých šesťdesiat minút. Dnes nastupujú futbalisti buď do obrany alebo do útoku. A berú za to obrovské peniaze.

Prezývali vás Betónový Charlie, lebo okrem amerického futbalu ste si privyrábali predajom betónu. Ako ste sa k tomu dostali?
Pracoval som pre veľkú betonáreň vo Philadelphii. Mali sme sto kamiónov. V tom čase bol stavebný boom. Ľudia stavali rodinné domy, v mestách rástli výškové budovy. Tak mi prischla prezývka Betónový Charlie. Aj na ihrisku som bol tvrdý ako betón (so smiechom).

Boli ste niekedy na Slovensku?
Tri alebo štyrikrát. V Prešove i v ďalších mestách. V roku 1968 aj v roku 1988 a ešte raz či dvakrát, ale roky si už nepamätám. Rád na to spomínam, ľudia boli k nám veľmi milí.

Žijú na Slovensku nejakí príbuzní?
Áno, myslím, že v Prešove a Košiciach. A odkiaľ telefonujete vy?

Z Bratislavy.
Skutočne? Mám ešte jedno želanie. Než zomriem, chcel by som ešte raz vidieť Slovensko. Dúfam, že sa mi to podarí.

Chuck Bednarik

Narodil sa 1. mája 1925 v Betleheme v štáte Pennsylvánia v rodine slovenských prisťahovalcov. Osemnásťročný narukoval do americkej armády a počas druhej svetovej vojny bojoval ako strelec bombardéru B-24. Absolvoval tridsať bojových misií nad územím Nemecka. Bol veľký športový talent. Už na strednej škole vynikal v americkom futbale, v roku 1949 ho angažoval tím Philadelphia Eagles, za ktorý odohral štrnásť sezón. V roku 1960 získal s Eagles titul víťaza NFL. O sedem rokov ho uviedli do Siene slávy amerického futbalu. Po Bednarikovi pomenovali cenu, ktorú dostáva každý rok najlepšie brániaci hráč z univerzitných tímov amerického futbalu

Betónový Charlie dúfa, že dobrý futbal hrajú aj v nebi

Americký futbal je v USA športom číslo jeden a on v ňom bol veľkým pojmom. Športový magazín The Sporting News označil Charlesa Chucka Bednarika za 54. najlepšieho hráča amerického futbalu v histórii. Bol posledným aktívnym hráčom, ktorý žiaril v obrane i v útoku. Vrchol kariéry zažil športovec so slovenskými koreňmi v roku 1960, keď s tímom Philadelphia Eagles získal titul šampióna Národnej futbalovej ligy (NFL).

Bednarik bol majstrom drsných stretov so súpermi (takzvaný hit). Fanúšikovia amerického futbalu dodnes spomínajú najmä na dva. Na ceste za prvenstvom v roku 1960 narazili Eagles na New York Giants. Na legendárnom štadióne Yankee poslal Bednarik k zemi Franka Gifforda. Tvrdo, ale čisto. Videl som Gifforda, ako beží s loptou, tak som sa mu postavil do cesty. Vyzeralo to, ako keď sa Volkswagen rúti po jednosmerke a oproti ide kamión. Giffrod sa zvalil, lopta vyletela do vzduchu. Zmocnil sa jej spoluhráč Weber a keďže do konca zápasu zostávala už len minúta, vedel som, že je to v suchu," zaspomínal si Bednarik po rokoch na pamätný moment v denníku Philadelphia Inquirer.

Nešťastného Gifforda hospitalizovali s otrasom mozgu. Na ihrisko sa vrátil až o rok a pol. Fotografia zo súboja zachytila Bednarika, ako stojí nad bezvládnym telom útočníka Giants a od radosti zatína päste. „Netešil som sa z toho, že som zastavil, ani som netušil, kde leží. Mal som veľkú radosť z víťazstva,“ vysvetlil Bednarik.

Chuck Bednarik práve "zramoval"...
Chuck Bednarik práve "zramoval" Franka Gifforda.

Ďalší fantastický zákrok predviedol v rozhodujúcom zápase o titul proti Green Bay Packers, keď v posledných sekundách zabránil v skórovaniu Jimovi Taylorovi. Eagles vyhrali 17:13 a oslavovali titul.

Bednarik hral americký futbal profesionálne od roku 1949, keď ho Eagles draftovali z prvého miesta, až do roku 1962. Za štrnásť sezón odohral 169 zápasov zo 172 možných. Nikdy nezarobil viac ako 27 000 dolárov za sezónu (aj s bonusmi). Aj preto si popri futbale privyrábal tým, že predával betón. Tak mu prischla prezývka „Betónový Charlie.“

Ak by Bednarik vynikal v NFL dnes, keď sa platy najväčších hviezd pohybujú v miliónoch dolárov, určite by nepracoval pre žiadnu betonáreň. Skôr by nejakú vlastnil. A nie jednu. „Jasné, že by som bol boháč,“ povedal so zatrpknutosťou v hlase.

Stále si rád pozrie zápasy amerického futbalu, ale prekáža mu, že sa zo športu stala skôr šou. A vysokú mienku nemá ani o súčasných hráčoch. „Nič nevydržia. Odohrajú päť hier a lapajú po dychu.“  Keď v roku 1996 Deion Sanders nastúpil za Cowboys v obrane i v útoku, Bednarik si v rozhovore pre agentúru AP neodpustil uštipačnú poznámku. „Kdekoľvek som hral, nevyhýbal som sa kontaktu. Nie ako ten… Sanders. Veď ten by neubránil ani moju ženu.“

Bednarik poberá ako bývalý futbalový profesionál peňažnú rentu, ale tá sa mu máli. Predal aj dva najcennejšie prstene, ktoré v kariére získal – za titul v NFL a za uvedenie do Siene slávy amerického futbalu. „Netriem biedu, ale peniaze sa mi zišli. Na ruke mi stačí obrúčka, nepotrebujem nosiť nič iné. Časť zo získaných peňazí šlo na zaplatenie daní. Žiadne z mojich detí neštudovalo v tomto štáte a na školskej dani som platil vyše päťtisíc dolárov. Na školskej dani!“ – posťažoval sa nedávno na internetovej stránke Eagles.

Športová legenda oslávila 1. mája 84. narodeniny. S manželkou Emmou žije v mestečku Coopersburg a teší sa z vnúčat.  Je veriaci. „Ďakujem bohu za všetko, čím som v živote prešiel. A dúfam, že dobrý futbal hrajú aj v nebi,“ dodal s úsmevom Chuck Bednarik..

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku