Smrť si vybrala najlepších chlapov

17.10.2008 09:22
Globálne otepľovanie
Mount Everest, najvyššia hora sveta. Autor:

Bola to výzva silnejšia ako život. Boningtonova cesta. Juhozápadná stena najvyššieho vrchu planéty. Pokúsili sme sa o skok do ďalšieho storočia, tvrdí šéf slovenských horolezcov Igor Koller. Štyria odvážni Slováci, ktorí predstavovali absolútnu lezeckú špičku, sa vybrali alpským štýlom na Mount Everest (8848 m). Azda najťažšou cestou, ktorá vedie na jeho vrchol.

Odvážni chlapci z jednej ulice

Šéf expedície 1988 Ivan Fiala vyratúva, koľko výprav s miliónovými dolárovými rozpočtami si v tejto stene vylámalo zuby. Stáli pod himaláskym obrom v plnej zbroji. S tonami materiálu. So špičkovou technikou, špeciálnym vybavením, umelým kyslíkom. Priepustky na vrchol sa nedočkali. „A potom sa objavili štyria chlapci z jednej bratislavskej ulice a s batohmi na pleciach to za štyri dni zvládli,“ cítiť z Fialovho hlasu stále hrdosť.

Naozaj zvládli? Everest si vybral najkrutejšiu daň v histórii slovenského športu. Dušan Becík, Peter Božik, Jaroslav Jaško, Jozef Just. Zahynuli, keď 17. októbra 1988 zostupovali z najvyššej hory sveta. „Bola to jasná pasca. Vedeli sme, že ak vylezú do osemtisícovej výšky a tam to rýchlo nezvládnu, tak šanca, že prežijú, bude malá,“ spomína po dvadsiatich rokoch Koller a jedným dychom dodáva. „Na druhej strane sa o výnimočný výkon pokúsili chlapi, ktorí boli najlepší a skvele pripravení.“

Fiala, ktorý mal v tíme osem Slovákov a štyroch Novozélanďanov, im stopercentne veril. „Vycepovali ich najtvrdšie podmienky. Just bol tretí raz na Evereste, vždy ťahal špicu. Štyri roky predtým ako mladý chalan traverzoval Everest, z výšky 8500 metrov prešiel päťsto metrov sám v neznámom teréne, dostal sa na normálku a zostúpil. Svetový unikát. To by si sotva niekto iný dovolil. Božik vystúpil na K2 v čase, keď tam zahynulo jedenásť ľudí, všetko skvelých lezcov. A ešte stiahol silnú partiu Poliakov i horolezcov z ďalších krajín. Becík zasa vystúpil v zime na Čo Oju vo dvojici. Teda nijakí zelenáči.“

Úspech je, keď sa vrátia domov

Just sa ozval 17. októbra 1988 o 13.40 a oznámil, že dosiahol vrchol Everestu. Zdržal sa na ňom dvadsať minút. Ostatní traja sa dostali na Južný vrchol (8760 m). Pod ním sa ešte raz všetci stretli, no mali problémy s orientáciou a prestávali vidieť.

Kniha Slovenské himalájske dobrodružstvo zachytáva informáciu lekára výpravy Milana Skladaného z druhého tábora. „Pred chvíľou som hovoril s Jožom (Justom). Celá štvorica je pohromade. Najväčšie problémy sú s Jarom (Jaškom). Je letargický a odmieta pokračovať. Budú ho musieť kopať, aby pozbieral posledné sily,“ vravel do vysielačky Fialovi.

Just podával informáciu ešte o 17.30. Vravel, že sa zorientovali, blížili sa k Južnému sedlu. „,O dve hodiny sa ozveme,“ sľubil. To boli jeho posledné slová. Mimoriadny výkon ich natoľko vyčerpal, že im nezostali sily na návrat…

Koller pripomína starú pravdu, že špeciálne v Himalájach je výstup dokončený, keď sa horolezec úspešne vráti dole. „Zaujímavo o tom hovoril britský horolezec Dag Scott. Podľa neho išlo o takú riskantnú akciu, že nik zo západných horolezcov by sa v tom čase do niečoho podobného nepustil. Domnieva sa, že východoeurópske myslenie vnímalo hranicu nebezpečenstva podstatne voľnejšie. Aj Scott uznal, že podali neskutočný výkon, lenže práve preto, že sa domov nevrátili, história ho berie ako skvelú akciu – nedotiahnutú do konca.“

Američan: zahynuli hrdinsky

Tragédia mala katastrofálne dozvuky. „Bola to neskutočná strata pre slovenské horolezectvo. Prišlo o svoju špičku. O ľudských stratách škoda hovoriť, chýbali nám skvelí chlapci, s ktorými sme roky liezli, dobre ich poznali. Boli čistí a skromní,“ vraví Koller.

Aj zástupca mladšej horolezeckej generácie Jozef Kopold sa domnieva, že „najlepší tím, aký sa kedy u nás dal dokopy, urobil úžasnú vec“. „Z tohto výstupu som čerpal najviac informácií, najviac som sa z neho učil, analyzoval každý detail z dostupných informácií,“ vraví Kopold. „Ukázalo sa, že tím môže byť akokoľvek silný, z takej veľkej výšky sa nemusí vrátiť.“

Súčasný slovenský dobyvateľ osemtisícoviek túži zopakovať ich výkon. S jedinou výnimkou. Chce sa vrátiť domov živý a zdravý. „Je to pre mňa veľký motív. Zdá sa však, že môj cieľ je už takmer neuskutočniteľný. Za dvadsať rokov sa Everest zmenil. Chlapci narazili na ľad, firm a sneh. Teraz je to pomaly iba skalná stena a namiesto snehových padajú kamené lavíny, ešte nebezpečnejšie. Mnohí tvrdia, že považujú zopakovanie takéhoto výstupu za nemožné. Už sa objavili pokusy prejsť Boningtonovu cestu, ale zväčša sa skončili tragicky.“

Keď Ivanovi Fialovi vyjadroval pod Everestom sústrasť šéf americkej výpravy, zdôraznil, že slovenskí horolezci zahynuli hrdinskou smrťou. „Urobili veľký čin. To by mal každý pochopiť. Išli za hlasom svojho srdca,“ uzatvára po dvadsiatich rokoch dramatický a tragický príbeh Fiala.

Vyhrajte jedno z troch DVD Na východ od Everestu****

Dokument je takpovediac poctou in memoriam slovenským horolezcom Dušanovi Becíkovi, Petrovi Božíkovi, Jaroslavovi Jaškovi a Jozefovi Justovi, ktorých životy vyhasli na streche sveta.
Súťaž sa končí v nedeľu 19. októbra do 23.00

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku