Medzi rovesníkmi Martikán vyčnieval o niekoľko tried. Otázka, kedy prejsť do kategórie dospelých, bola zbytočná. Nebolo čo riešiť. A raketový nástup do absolútnej špičky len potvrdil oprávnenosť tohto kroku – v šestnástich získal na MS v Nottinghame bronz (1995), v sedemnástich už vyhral atlantskú olympiádu (1996).
„Spomínam si, že v Nottinghame boli najskôr preteky Svetového pohára a Michal skončil tuším na 42. mieste. Urobil technické chyby a už sa to s ním viezlo. Ale zocelilo ho to a o pár mesiacov získal bronz,“ hovorí kanoistov otec i tréner Jozef Martikán.
Jeho syn je dodnes najmladším medailistom z MS i olympijským víťazom v histórii vodného slalomu. ,,Odmalička drel a mal vynikajúcu techniku, takže prechod k dospelým ani nebol ťažký," naznačil Martikán senior.
Lyžiarka Veronika Zuzulová sa na štart svojho prvého slalomu vo Svetovom pohári postavila ako 16-ročná: „Pamätám si, že som vtedy bola strašne chudá a súperky na mňa počudovane pozerali – čo tu tá chce?“ Výsledok však bol nečakane dobrý – postup do finále a napokon 24. miesto. „Ocino aj chorvátski tréneri v cieli plakali, boli dojatí,“ opisuje lyžiarka, ktorú trénuje jej otec Timotej Zuzula.
Cesta medzi seniorky bola logická. „Dva roky predtým som na Slovensku nemala konkurenciu, slalomy som vyhrávala aj o desať sekúnd,“ rozoberá Zuzulová. Aj s tlakom na výsledky sa vysporiadala bez ťažkostí. „Vždy sa odo mňa veľa očakávalo, za tie roky som si zvykla. Veľa vecí šlo podľa plánu. Keď som mala pätnásť, ocino spísal na papierik, čo by som mala v každej z najbližších sezón dosiahnuť. Skoro všetko sme splnili. Pribrzďovali ma akurát zranenia a choroby, ale napriek nim som dokázala napredovať.“
Bol to hektický ročník – spomína na sezónu 1997/98 Pavol Gáborík, otec hokejovej hviezdy Mariána Gáboríka. Šestnásťročný veľký talent sa vtedy za pár týždňov vyšvihol z kategórie mladších dorastencov až do áčka v slovenskej extralige.
„Najskôr prišiel za nami tréner juniorov Peter Bohunický so žiadosťou, či môžu Maja ostaršiť, aby nastúpil za juniorku. Súhlasil som, hoci som mal o Maja obavy. Viem, že Fero Hossa vtedy syna Marcela nepustil. Ale Majo bol taká povaha, že by sa zobral a išiel, aj keby som mu to zakázal. Už vtedy mal jasnú predstavu o tom, čo chce dosiahnuť.“
Gáborík dal vtedy v Spišskej Novej Vsi dva góly, v celej sezóne ich nastrieľal v juniorskej extralige 55. Odkrútil si aj premiéru v najvyššej súťaži a skóroval do bránky Liptovského Mikuláša. „Lenže potom zistili, že v jednej sezóne nie je možné hráča dvakrát ostaršiť a za áčko už nenastúpil. A myslím, že to bolo aj dobre. Predsa len v šestnástich to bol extrém,“ dodal Gáborík senior.