Aká bola vaša spolupráca so špičkovými trénermi?
Rád spomínam na Jozefa Jankecha, Jozefa Adamca, Karla Brücknera i ďalších. Václav Ježek hovorieval, že mužstvo nepotrebuje psychológa, ale doktora. Spĺňal všetky moje predstavy o modernom trénerovi. Ideálna bola jeho spolupráca s Jozefom Venglošom.
Na neho som si pamätal ako na hráča Slovana. A potom sme sa stretli v národnom tíme, ktorý sa predstavil na MS 1990 v Taliansku. Bola to osobnosť, ktorá mala zvuk aj v zahraničí. Presvedčil som sa o tom aj pred časom, keď som sa stretol s trénerom José Mourinhom.
Bavili ste sa o Venglošovi?
Málokto vie, že Mourinho bol aj Venglošov žiak. Keď viedol Sporting, študent Mourinho chodil na jeho tréningy, robil si poznámky, debatovali. Cestoval som na zápas Celta Vigo – Manchester United a Jožko mi vravel: Keď sa stretneš s Mourinhom, tak ho pozdrav.
Portugalčan mi skrížil cestu, vyhrali, mal dobrú náladu. Pozdravuje vás doktor Joe, teší sa z vašich úspechov, vravím mu. Zastavil sa, chytil ma za ruku, dojalo ho to, v očiach sa mu zaleskli slzy.
Doktor Joe si na mňa ešte pamätá? krútil hlavou. Okolití novinári netušili, čo sa deje. Bol to pre mňa emotívny zážitok. Mourinho často vyzerá ako arogantný, drzý, neznesiteľný chlap, ale je to tiež len človek.
Foto: TASR/AP, Spada
Tvrdíte, že vás vždy bavila aj veľmi špecifická práca s hráčmi. Na koho najradšej spomínate?
Výnimočný vzťah som si vybudoval napríklad s Petrom Dubovským. Získal som si jeho dôveru, a hoci bol inak dosť uzavretý, viedli sme mnohé rozhovory na rôzne témy. Zväčša dal na moje slová.
V júni 2000 ma však nepočúvol. Reprezentácia cestovala na turnaj do Japonska, presviedčal som ho, aby išiel s nami. Rozhodol sa pre dovolenku v Thajsku, vraj to už dávnejšie sľúbil bratovi. O niekoľko dní neskôr tam tragicky zahynul.
Prvý mi to oznamoval Ľubo Moravčík. Práve som išiel autom na diaľnici, musel som ho odstaviť na krajnici, nevedel som túto informáciu stráviť. S Dubovským ma spája aj zopár kurióznych situácií.
Napríklad?
Novinári potvrdia, že s Petrom sa často ťažko rodili rozhovory do médií. Chvíľu trvalo, kým nadviazal s niekým užší vzťah a svoje súkromie si chránil. Krátko pred tragédiou v Thajsku mi poskytol veľký rozhovor do Playboya.
Robili sme ho na tri etapy. Bol veľmi zaujímavý. Po jeho smrti som ho z piety k Petrovi neuverejnil. Ani neskôr som ho nikomu neukázal, ani rodičom, zostal v mojom šuplíku.