Na veľkosti nezáleží. Zásada číslo 1: Ak môžeš, utekaj!

Vraví, že konfliktom sa treba vyhýbať za každú cenu. Keď sa nedá odísť, treba aspoň niekoľkokrát naznačiť, že o žiadne problémy nestojíte. Nie vždy to však ide.

18.06.2022 07:10
Ján Takáč Foto:
Ján Takáč (vľavo) s Fredom Mastrom pri jednej z techník funkčnej sebaobrany.
debata

Ján Takáč je certifikovaným inštruktorom systému funkčnej sebaobrany Mastro Defence System. „Je jedno, či ste malý, veľký, chudý alebo tučný. Ak ovládate techniku, dokážete sa ubrániť,“ vraví 48-ročný Bratislavčan.

Človek si dnes môže kúpiť slzotvorný sprej a útočníka paralyzovať. Prečo by sa mal učiť sebaobranu?

A stihne ten sprej vytiahnuť? Funkčná sebaobrana reaguje na nepredvídateľné situácie. Napríklad, keď vás niekto chytí pod krk, za oblečenie, hlavu či vlasy a trasie vami. Väčšina sa vtedy zľakne a stvrdne. Každému opakujem, že najlepšie, čo sa dá urobiť, je utekať preč a vyhnúť sa konfliktu. Nikdy predsa neviete, na koho natrafíte a čo má ten človek pri sebe.

Nemôže však aktívna sebaobrana útočníka nabudiť ešte k väčšej agresivite?

Nie, lebo základný postoj je neutrálny. Demonštruje snahu z nepríjemnej situácie vycúvať. Agresor buď zaútočí alebo zostane prekvapený a menej ostražitý. Psychológia je v tomto prípade dôležitá. Treba mať na pamäti, že každá technika je devastačná. Keď už niečo urobím, viem, že to môže dopadnúť veľmi zle. Ale opakujem: základ je vyhnúť sa súboju. Verbálne alebo útekom.

Sebaobrana, nikdy nie útok

Mastro Defence System je funkčná sebaobrana v štýle Street Fight. Vytvoril ju Belgičan Fred Mastro – profesionálny osobný strážca, ktorý v minulosti chránil okrem iných Dalajlámu, Jeana Clauda Van Damma či rapera 50 Centa. Jeho systém pozostáva z kombinácie prvkov rôznych bojových umení upravených pre potreby sebaobrany. Je tiež tvorcom bojovej scénografickej choreografie, vrátane filmu „96 hodín“ v hlavnej úlohe s Liamom Neesonom.

Nevyhľadáva človek – vedomý si svojej sily – viac konflikty?

Nemal by. Keď u niekoho vidím ambíciu, že by svoje znalosti mohol zneužiť, musí kurz opustiť. Preto sa to volá sebaobrana a nie útok. Cieľom každého – aj bojového umenia – je pokora a ovládanie svojho ega. Trénujem iba ľudí, ktorým verím. Nikdy nie deti, nemajú sa ako ubrániť. Sú v obrovskej nevýhode.

Platí, že čím ste silnejší a vytrvalejší, šanca na úspešnú obranu stúpa?

Vôbec nie. Mal som na tréningu o desať centimetrov vyššieho a 50 kilogramov ťažšieho muža. Nie tučného – jednoducho kus chlapa. Na ňom som ukazoval, že na veľkosti naozaj nezáleží. Lebo aj jeho bolia isté miesta na krku, tiež má zápästia, kde nie sú svaly, tiež má citlivú hrudnú kosť či kostičky na lakti. Samozrejme, že keď dostane bombu na prsný sval, nič mu to neurobí, ale krk má rovnaký ako vy alebo aj ja. Oči a uši tiež.

Veľký chlap má, samozrejme, vizuálnu výhodu, ale pravda je taká, že platí aj iné. Veľký chlap, väčšia plocha na trafenie citlivého miesta. Jedna vec je však tréning, iné je realita. Porezanie nožíkom vyzerá v skutočnosti inak ako vo filme. V prvom prípade to je otvorený sval a v druhom čiarka na tričku.

Ján Takáč (vľavo) a Fred Mastro. Foto: ARCHÍV JÁNA TAKÁČA
Ján Takáč Ján Takáč (vľavo) a Fred Mastro.

V akčných filmoch vidíme množstvo sebaobranných chvatov. Do akej miery sú nafúknuté?

Do veľkej. Realita je väčšinou taká, že po prvom údere je po všetkom. Kopnutie do hlavy, úder do krku – po nich spravidla nič nenasleduje. Film je fantázia.

Predsa len, ak by sme sa mali inšpirovať nejakými filmovými hrdinami, ktorí by to mali byť?

Bruce Lee bol majstrom svojho umenia, fantastický bojovník. Rovnako Jason Statham či Scott Adkins. Ale aj oni ukazujú vo filme veci, ktorých by v reálom živote urobili o polovicu menej. Nikto sa predsa nechce pozerať na minútový film. (smiech) Úder od trénovaného človeka je zdrvujúci, neexistuje, že dostanete na bradu a nič sa nedeje. Možno sa po ňom postavíte, ale nebudete vedieť, ako sa voláte. Zvládnu to možno ľudia pod návykovými látkami, to však už nie je riadené konanie.

Z koľkých techník pozostáva funkčná sebaobrana?

Je ich veľa. V drvivej väčšine však stačí úplný základ. Dostať do krvi sebaobranu však nie je iba o technike, ale predovšetkým o hlave. Mal som klienta, ktorý bol teoreticky skvele pripravený, ale keď som namodeloval situáciu, zrazu stvrdol. Neurobil nič. To znamená, že v tej chvíli prehral.

Snažím sa ľuďom vštepovať nejaké návyky. Napríklad, aby mali hore ruky a nedávali si ich do vrecka. Najmä, keď idú okolo cudzej partie. Návyk je aj to, že nedovolíte neznámym ľuďom, aby sa vás dotýkali, prípadne vás potľapkali. Pokiaľ nemáte návyky, ťažko použijete techniku.

Kedy je správny moment na sebaobranu?

Keď nie je možnosť na útek. Je to najlepší spôsob sebaobrany. Tá ozajstná sa začína až vtedy, keď nemôžem odísť a hrozí nebezpečie. V rohu miestnosti mi zostáva jediné – robiť to, čo som sa naučil.

Sú prípady, keď by mal človek vyhodnotiť, že teraz nemá zmysel brániť sa?

Nikdy by som nešiel do pästného súboja s trénovaným boxerom, zrejme by som dostal nakladačku. Nemôžem sa s ním biť, keby došlo k najhoršiemu, musel by som ho vyriešiť veľmi rýchlo a tvrdo. Sú však aj iné prípady. Napríklad, keď má agresor zbraň a mieri na vás z dvoch metrov. Vtedy nemáte čo riešiť. Na nôž na krku sú rôzne techniky, ale dokážete to? Zachránite si krk a obetujete prsty? Garantujem vám, že to zvládne iba promile ľudí. Vždy treba poriadne zvažovať.

Akí ľudia vás vyhľadávajú?

Väčšinou takí, ktorí sa chcú niečo naučiť. Stalo sa mi však, že prišla aj žena, ktorá čelila pokusu o znásilnenie. Chcela vedieť, ako by sa mohla ubrániť. Kedysi urobila základnú chybu, otočila sa situácii chrbtom. Keď vás niekto prenasleduje, nemôžete to spraviť. Vizuálny kontakt je nadovšetko dôležitý.

Ako prebieha tréning?

Najprv základným upevňovaním kondície a sily. Rozcvičujeme kĺby, keďže väčšina techník je zameraná na slabé miesta na tele – krk, zápästia, ramená, rebrá. Potom spevňujeme svalstvo tzv. „otužovačkami“. Nenútim ľudí robiť 120 kľukov, vravím im, sprav len toľko, koľko vládzeš. Ak o týždeň pridáš ďalší, bude to super. Až potom prichádzajú na rad rôzne techniky.

Môže sa stať zo sebaobrany inštinkt?

Isteže. Človek s tým však musí žiť. Sledovať ľudí okolo seba, vyhýbať sa skupinám, kde to „smrdí“ konfliktom. Keď taká príde do podniku, radšej vstať a odísť. Nečakať na prípadné vyhrotenie situácie. Netvrdím, že ľudia sa majú správať schizofrenicky, ale skôr predvídavo. Napríklad tak, že opitému človeku sa pozrú na ruky. Či v nich náhodou nedrží zbraň.

Je funkčná sebaobrana aj pre ženy či seniorov?

U starších je limitujúcim faktorom pohyblivosť. Šesťdesiatpäťroč­ného maratónca by som však trénoval kedykoľvek. Ženy majú jednu obrovskú výhodu, agresor ich na 99 percent podcení. Nepočíta s tým, že v súboji niečo dokážu. Na malé a chudé si trúfne každý. Ale na tom predsa vôbec nezáleží, opakujem: väčší človek, väčšia plocha. Nemusíte byť v sebaobrane expert, stačí, ak tých pár ťahov ovládate perfektne.

Ak by ste mali poradiť laikovi jeden chvat, ktorým si môže pomôcť, čo by to bolo?

Utekaj!

Ján Takáč. Foto: ARCHÍV JÁNA TAKÁČA
Ján Takáč Ján Takáč.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Takáč #Mastro Defence System
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy