Koruna Himalájí za 19 rokov
Najskôr stál na vrchole tretej najvyššej hory planéty Kančendžongy (8586 m) a o niekoľko týždňov zvládol aj výstup na druhú najvyššiu horu K2 (8611 m). Bola to jeho deviata a desiata osemtisícovka. Splnil náročný plán, ktorý sa mnohým zdal nereálny.
„O výstupe na všetky osemtisícovky zatiaľ len žartujem,“ vravel v našom rozhovore zo základného tábora tri dni po tom, ako si poradil s nástrahami na K2. Netrvalo dlho a tento „žart“ sa stal realitou. O päť rokov neskôr vyliezol na Dhaulágirí a tým skompletizoval Korunu Himalájí. Zdolal všetkých štrnásť osemtisícoviek planéty. Potreboval na to devätnásť rokov.
Odvtedy sa vracia pod vrcholy, na ktorých už stál. Nedotiahol ani jeden z nasledujúcich výstupov. Tri roky po sebe sa pokúšal opäť o výstup na Dhaulágirí a predtým aj na Mount Everest. Tentoraz mení plány. Jeho kroky smerujú pod Kančendžongu, ktorá sa rozprestiera najvýchodnejšie zo všetkých osemtisícoviek na hraniciach Nepálu s Indiou.
„Mali sme niekoľko alternatív, pretože máme zopár rozrobených a nedotiahnutých projektov. Rozhodli sme sa, že tentoraz si dáme oddych od Dhaulágirí. Chceme zmeniť oblasť, kopec, štýl výstupu,“ potvrdil Hámor, ktorý opäť spája sily s tradičnými rumunskými spolulezcami Horiom Colibasanuom a Mariusom Ganem.
Foto: facebook.com/himalayadventures
Vlani mu išlo o život
Prečo padla voľba na Kančendžongu?
„Je to nádherný kopec. S Horiom sme tam boli aj v roku 2012. Jemu sa nepodarilo vystúpiť na vrchol, ja som mal viac šťastia. Tak si to ideme zopakovať, veríme, že teraz sa to podarí najmä Horiovi,“ vraví Hámor, ktorý sa dostal na vrchol južnou stenou, britskou cestou.
Podľa neho je Kančendžonga náročná i nebezpečná ako každá osemtisícovka. Až do polovice 19. storočia ju pokladali za najvyššiu horu planéty. V Indii veria, že je posvätná a sídli na nej božstvo. Horolezci preto končia dva-tri metre pod absolútnym vrcholom.
Je to obrovský masív s piatimi vrcholmi, štyri ležia vo výške nad 8-tisíc metrov. „Jeden z nich sa volá Jalung Kang a domáci sa už dvanásť rokov usilujú presadiť ho ako samostatnú osemtisícovku. Nahor vedú dve-tri cesty. Program upresníme operatívne podľa podmienok a podľa toho, ako sa budeme cítiť,“ vysvetľuje Popradčan.
Vlani sa ocitol na hranici života a smrti. V stane ho zasypala lavína. Zažil najdramatickejšie chvíle v horolezeckej kariére. Nestratil však duchaprítomnosť a dokázal sa vyhrabať spod nánosu snehu, ktorý nebol, našťastie, príliš vysoký. A pomohol aj kamarátovi.
Tento nepríjemný zážitok ho ovplyvnil, ale neodradil od ciest do Himalájí. „Človek je po ňom určite opatrnejší. Nebezpečná situácia rovná sa skúsenosti. Niečo podobné by sme nechceli tentoraz zažiť,“ zdôrazňuje.
Foto: facebook.com/himalayadventures/
Rok 2012: na vrchole stál jediný
Popradčan má 57 rokov a stále je fyzicky silný. Ako v období, keď sa začalo jeho himalájske dobrodružstvo. Nie je to zadarmo.
„Musím viac trénovať. Keď ma mladší spolulezci začnú predbiehať a pôjdem vždy posledný, už sa na to vykašlem. Zatiaľ taká situácia nenastala. Ale je jasné, že vek sa hlási o slovo a preto je tréning výrazne náročnejší, ak si chcem udržať kondíciu. Popravde, pre väčšinu športovcov a ani pre mňa to nie je tá najobľúbenejšia činnosť…“ usmieva sa Hámor.
Môže využívať bohaté skúsenosti, ale pripomína, že „keď ide o výkon, tak sa skupina pohybuje vždy rýchlosťou najpomalšieho“.
Kančendžonga nepatrí k osemtisícovkam, na ktorej býva veľa výstupov. „Boli roky, keď na vrchol nik nevystúpil. Je to podobné ako na K2. Samozrejme, pokusov je veľa, lebo je to príťažlivá i dôležitá hora. Aj v roku 2012, keď som tam bol, pôsobili pod ňou expedície z Japonska i Čile, aj náš tím bol medzinárodný, zo štyroch krajín. Napokon som v tom roku vystúpil na vrchol ako jediný horolezec.“
Okrem neho boli úspešní na tejto majestátnej hore už len dvaja Slováci. V roku 1981 si pohľad z vrcholu vychutnali Jozef Psotka a Ľudovít Záhoranský.
Aklimatizácia v Solo Khumbu
Hámor plánuje aklimatizáciu v tradičnom prostredí Solo Khumbu, kde by mal stráviť prvý mesiac.
"Striedame oblasť Annapurny, Manaslu či Everestu. Dva roky sme sa trápili s rôznymi obmedzeniami a opatreniami, ktoré priniesla covidová doba. Dúfame, že teraz to bude jednoduchšie, hoci do poslednej chvíle sme riešili rôzne organizačné veci, ktoré súviseli s pravidlami na vstup do krajiny a vízami.
Dokladov, rôznych potvrdení, aby sme sa dostali do Nepálu, potrebujeme stále veľa. A potom budeme tŕpnuť, aby územie pod osemtisícovkami zasa nezatvorili."
Foto: (archív PH)
S rumunskými spolulezcami by sa mal stretnúť v Káthmandú na začiatku apríla a spolu sa presunú pod Kančendžongu.
„Čaká nás let do Ilamu a pochod pod horu. Radi by sme si vybudovali predsunutý tábor vo výške 6400 metrov a dostali sa čo najbližšie k vrcholovej stene. To sa nám osvedčilo aj v roku 2012. Útok na vrchol je reálny na prelome apríla a mája. Uvidíme, aké bude počasie a možno prespíme nejakú noc čo najvyššie bez toho, aby sme ešte vyrazili na vrchol. Vo vysokých kopcoch je aklimatizácia veľmi dôležitá,“ doplnil Hámor, ktorý plánuje návrat na začiatku júna.
Sezóna sa končí zvyčajne koncom mája, pretože v tomto období sa blíži už monzún. „Kančendžonga je prvá osemtisícovka z východu, prichádza z tejto strany, preto je prvá na rane,“ rozlúčil sa Peter Hámor.