„Vážim si všetky výsledky. Za každým je drina i príbeh,“ vraví niekdajšia kajakárka, dvojnásobná olympijská šampiónka Elena Kaliská. V stredu oslávi 50. narodeniny.
Aké sú prvé dni v pozícii šéfky komunikácie VSČ Dukla s verejnosťou?
Nuž, musím povedať, že sa musím veľa učiť. Je to niečo úplne iné.
Nehryzie vás stolička?
Ale áno, išla by som na vodu, to je jasné. Radšej by som športovala a makala na tréningu. Mám však po kariére, musím sa s tým aj sama vyrovnať. A najmä pracovať na sebe ďalej v novej oblasti.
Ale tréning v takejto zime či cestovanie za teplom na druhú stranu sveta, to neznie lákavo…
Tak teraz by to na vode veľmi nešlo (smiech). Išli by sme do posilňovne alebo von na bežky. Kto chce, cestu si nájde. Teším sa, keď sa budem s bývalými kolegami vídať v lete na pretekoch. Trocha im závidím, že sú v plnej príprave.
Čo vám v kancelárii najviac chýba?
Adrenalín, taktiež partia. Strávila som v nej dlhé roky. Keď sa oteplí, pôjdem na vodu. Ak sa budem cítiť dobre, zasúťažím si. Azda si neurobím hanbu.
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk
Športovci sa občas boja konca kariéry. Aj vy k nim patríte?
Dá sa povedať, že športovci väčšinou zostávajú vo fachu ako tréneri či funkcionári. Nepohybovala som sa tak často v kancelárii, za stolom a počítačom. Je to pre mňa veľká zmena. Chce to čas, aby som sa do toho dostala. Dôležité je, aby ste mali okolo seba ľudí, ktorí vám pomôžu.
Na Dukle je množstvo pamätných miest, ktoré pripomínajú aj vaše úspechy. Dá sa z toho množstva vybrať jediný?
Vážim si všetky výsledky. Za každým je drina i príbeh. Najväčším je moja prvá olympijská zlatá medaila z Atén 2004. Byť na stupni víťazov pod piatimi kruhmi je fantastické.
I veľmi náročné…
Áno, lebo do dvoch minút musíte vtesnať štvorročnú robotu. Musíte mať natrénované a šťastie na svojej strane.
Faktorov je príliš veľa. Na olympiáde v Pekingu vyhodilo elektrinu kvôli búrke a presunuli nám preteky. Musíte zostať koncentrovaný a sústrediť sa na svoj cieľ. Je to záťaž na hlavu. Dôležitú rolu zohrávajú aj zranenia.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Vám sa celú kariéru vyhýbali, ale v sedemnástich ste spadli z bicykla. Nebáli ste sa, že to pribrzdí vašu kariéru?
Bála… Musela som sa podrobiť operácii oboch zlomených kostí v predlaktí. Spojili mi ruku skrutkami. Aby som neprišla o svalstvo, mala som sadru kratšie a mohla som si ju dať rýchlo dole.
Vďaka tomu som sa rýchlejšie vrátila do tréningu. Každopádne som stratila rok kariéry. Našťastie, môj mladý organizmus sa z toho prvého a jediného vážnejšieho zranenia rýchlo dostal.
Je niečo, čo vám vo vitríne chýba?
Medaila z juniorských majstrovstiev sveta vo švajčiarskom Tavanase 1990. Štvrté miesto je športová smola.
Vodný slalom je niekedy lotéria. Prináša úspechy i pády. Vynahradila som si to však v seniorskej kategórii. Splnila som si veľké méty, ktoré som si stanovila.
Platilo, že sa ostatné krajiny na prelome tisícročí učili od Slovákov ako robiť vodný slalom?
Spoločne s Mišom Martikánom, bratmi Petrom a Pavlom Hoschornerovcami sme boli nezdolateľní. Boli tam aj Maťo Beňuš, Juraj Minčík, Alexander Slafkovský či bratranci Ladislav a Peter Škantárovci.
Vytvorili sme skvelú partiu. Veľa krajín sa od nás učilo. Boli sme stará škola. Pracovali sme inak, ako sa robí dnes.
Čo to znamená?
Boli sme viac na vode a pestovali si cit. Mali sme horšie podmienky ako sú dnes. Vzájomne sme si viac pomohli a priali si. Keď jeden uspel, chcel aj druhý. Boli sme veľmocou číslo jeden aj vďaka areálu v Čunove, ktorý vybudovali v 1996.
Svet nespí, rozvojové krajiny konkurujú najlepším. Dnešná doba elektroniky a covidu je pre mladých náročná. Keď sa však chce, vždy sa dá.
Čunovo vlani zrekonštruovali do modernej podoby. Je Slovensko na správnej ceste, aby na vašu zlatú generáciu nadviazalo?
Mladí majú všetko v rukách. Podľa toho, čo ukážu na tréningoch, budú vyzerať ich výsledky. Nebudem chváliť ani zatracovať.
Čítajte viac Tóth bude nový riaditeľ VŠC Dukla Banská Bystrica, vo vedení aj Kaliská
Talentov by mohlo byť viac, ale nie je to hrozné. Financie tento proces trochu kazia, ja by som niektoré veci urobila inak.
Zdá sa vám, že ekonomický aspekt zmenil aj tvár vodného slalomu ako takého?
Iste, aj v ostatných športoch sa vymýšľajú nové disciplíny v snahe zaujať sponzorov. Na olympiáde v Paríži 2024 bude aj extrémny slalom. Vďaka tomu bude vodný slalom a jeho podstata trochu v ústraní. Chápem potrebu zlepšovať sa, ale na úkor športu ako takého? To nie je správna cesta.
Nová disciplína nevyzerá z pohľadu diváka zle, ale je to agresívne a nebezpečné. Nový projekt by mal mať hlavu a pätu. Zostáva dúfať, že sa vychytajú jeho muchy a pomôže vodnému slalomu udržať sa pod piatimi kruhmi.
Vizitka Eleny Kaliskej
Narodila sa 19.1.1972 vo Zvolene. V 17 rokoch utrpela vážnu zlomeninu ruky, ktorá jej vzala rok kariéry. Odvtedy sa jej zranenia vyhýbali a medzi seniorkami vyhrala všetko, čo sa dalo.
Je dvojnásobnou olympijskou šampiónkou (Atény 2004 a Peking 2008). Má päť medailí z majstrovstiev sveta (po dve zlaté i strieborné a jednu bronzovú).
Osemkrát sa stala európskou šampiónkou a štyrikrát získala na ME strieborný i bronzový kov. Momentálne pracuje ako vedúca Oddelenia propagácie a komunikácie VŠC Dukla s verejnosťou.
