Je malý svojim dosahom – o Miške s Downovým syndrómom vie zatiaľ len blízke okolie. Je však veľký svojou podstatou. Sympatická dievčina z Kysúc sa naučila zdolávať bránky – v živote i na lyžiarskom svahu. A to všetko tak dobre, že si môže obliecť kombinézu s nápisom Slovakia.
Volá sa Michaela Oravcová a v týchto dňoch sa mala pripravovať na Svetové zimné hry Špeciálnych olympiád v ruskej Kazani. Januárové podujatie je však ďalšou z obetí doby, v ktorej žijeme. Dokonca aj z plánovaného rozhovoru v Bratislave muselo zísť.
Človek mieni, lockdown mení. Ešteže tu máme sociálne siete.
Mimochodom, dohodnúť si s Miškou a jej maminou Danou termín, to nie je žiadna sranda. Vyučená cukrárka sa doobeda vzdeláva v oblasti gastronómie a poobede myslí na svoje hobby. Šport! Turistika. Ale predovšetkým lyžovanie. Kalendár má nabitý na prasknutie.
„Dnes sme sa v škole učili pripraviť zemiakový šalát,“ povie na úvod trošku zahanbene. Pochopiteľne, videorozhovor skrze smartfón nie je každému po chuti a tak si Mišku skúšame získať na svoju stranu otázkou na lyžovanie. „Výborný relax,“ naznačí úsmev.
Bez predsudkov
Pochopiteľne, kto nelyžuje, akoby ani nebol z Čierneho. Otočte sa na ktorúkoľvek svetovú stranu a kameňom dohodíte do niektorého z lyžiarskych stredísk. So štipkou šťastia tam nájdete aj Mišku. Lyžiarku s Downovým syndrómom.
Ale v prvom rade: Lyžiarku telom i dušou…
Hneď na úvod – tento zázrak by sa nikdy nestal bez absolútnej oddanosti rodičov. „V zimných mesiacoch sme na svahoch niekedy aj každý deň. Je to fuška, popri práci sa striedame s manželom, aby sme ju mohli sprevádzať,“ prezrádza starostlivá mamina, špeciálna pedagogička a ako inak – hobby lyžiarka, ktorá tiež organizuje základné lyžiarske kurzy.
Miška je jej druhou dcérkou, staršia Dominika už v rodičovskom dome nežije. Investovať viac ako sto percent energie a voľného času do svojho dieťaťa je vraj matematický oxymoron, ale rodičovská láska prebije akékoľvek čísla. „Mišku sme prijali bez predsudkov. V detstve prekonala zápaly pľúc, laryngitídy, cvičila Vojtovu metódu,“ spomína.
Foto: Archív Dany Oravcovej
Rodičovská obetavosť je najlepšia investícia. Dievčatko z Čierneho napriek svojmu hendikepu nastúpilo bez odkladu do povinnej školskej dochádzky. A je tu ešte jeden výrazný zlom, ktorý určil jeho ďalšie smerovanie. Keď malo štyri roky, prvýkrát ho postavili na lyže.
Všetko postupne: najprv chôdza v stope, potom spúšťanie sa z briežka v záhrade, ťahanie na palici a keď prekonalo prvotný strach, poď ho do neďalekého Skalitého na detský vlek. „Ako osemročná skončila v obecných pretekoch na pódiu, v siedmej triede na lyžiarskom sústredení ju zaradili do prvej skupiny a dávali za vzor ostatným. Dnes jazdí dvojtisícovky v jednom ťahu,“ spomína mama Dana na prvé úspechy.
Prelomový rok zažila Miška v sezóne 2018, ďalšie mesiace už len potvrdili, čo v nej drieme: talent i odhodlanie. Nominovali ju reprezentovať Slovensko do Kazane.
Lyže za sedemsto
Príbehy úspešných slovenských športovcov majú spravidla rovnaký scenár. Na začiatku je talent umocnený obrovskou drinou, to všetko v tandeme s úžasnou podporou rodiny. Ak zostaneme pri matematike – o tej z Kysúc to platí na druhú.
„Nemali sme možnosť veľa cestovať. Občas sme sa pridali k priateľom – teraz v októbri sme uzatvárali sezónu na ľadovci v Dolomitoch,“ spomenie si mamina na jeden z ojedinelých ďalekých výletov, ktorý – ako inak – bol predovšetkým o Miške.
„Peniaze? Vždy sme všetko ťahali z rodinného rozpočtu, ktorý sme museli prispôsobovať. Lyžovanie predsa nie je lacný špás. Oblečenie, výstroj, cestovanie, ubytovanie, všetko dupľovane, keďže naša dcérka potrebuje aj doprovod. Pri troch sa jedná už o tisícové položky. Podriaďujeme sa jej záujmom,“ dodá.
Koľko, čo, kde a kedy stálo, u Oravcových nikdy neriešili. Všetko bolo predsa pre milovanú Mišku. „Tento rok sa nám stala taká vec, že sestra jej chcela dať nabrúsiť jej dvojročné lyže. Lenže pán, ktorý sa tomu venuje, odcestoval do zahraničia. Dominika jej tak kúpila nové v zľave za 700 eur. To má už aj o rok do Kazane,“ usmeje mama.
Prvé vážne lyže. Krásny dar od sestry. „Sú výborné. Pretekárske,“ teší sa Miška.
Foto: Archív Dany Oravcovej
Nielen lyžovanie, táto 20-ročná slečna je hotový športový univerzál. V lete, keď na kysuckých svahoch nenájdete ani za mráčik snehu, rada bicykluje. Zvládne aj 80-kilometrovú výzvu. S úžasnou trpezlivosťou hrá bocciu a keď sa jej zdá, že deň je fádny, nahovoríte ju aj na tatranskú dvojtisícovku alebo otužovanie v ľadovej vode.
Palice pod stromček
Skúšame jej teda nasadiť chrobáka do hlavy. „Lyžovanie alebo bicykel?“ Odpoveď je jednoznačná, bicykel má síce rada, ale lyže miluje. „Vlhová alebo Sagan?“ pýtame sa ďalej. Malé zaváhanie, veď kto by si medzi takýmito esami tak ľahko vybral?
„Asi Peťa,“ povie nakoniec.
„Ale vážime si aj Petra. Obaja sú z nášho kraja,“ uškrnie sa mamina.
Môže mať vari slovenská lyžiarka iný vzor ako Petru Vlhovú? No nemôže. „Vždy ju sledujem v televízii. Každé preteky,“ pochváli sa Miška. Jej plagát zatiaľ v izbe nemá, ale zdá sa, že je to len otázka času. Ako vyučená cukrárka by vraj svojej slávnejšej kolegyni upiekla medový rez. „Ten mám najradšej,“ zahrajú jej kútiky.
Blížia sa Vianoce, čas splnených prianí. Nuž, trikrát hádajte, o čom sa jej v týchto dňoch sníva. „Lyžiarske palice, tie by som chcela pod stromček,“ pošepne skromne. V Kazani by sa mohli hodiť, všakže?
Aj keď má rada víťazstvá, lyžovanie je prináša oveľa viac. Otvára jej nové možnosti a do života prináša ďalšie a ďalšie priateľstvá.
„Začínali sme s rekreačným športom. Preto, aby sme mohli tráviť spoločné chvíle. Nesnívali sme o súťažiach, ale o jej začlenení sa do života. Dnes sa jej otvárajú nové možnosti, Špeciálne olympiády Slovensko jej dávajú priestor byť úspešnou. Zvyšuje to jej sebavedomie a motivuje k ďalšej príprave,“ vysvetľuje mamina.
Mimochodom, presviedčať ju na tréning vraj príliš netreba, aj keď cibrenie techniky nie je vždy zábava. „Už to nie je len náhodné lyžovanie,“ podotkne.
„Navyše, vďakaŠpeciálnym olympiádam Slovensko dnes máme priateľov po celej republike. Tí športovci sa vedia objať, dokážu sa podporiť a prejaviť si náklonnosť, je to nádherný pohľad. Šport naozaj evokuje silné emócie,“ dodáva.
Foto: Archív Dany Oravcovej
V klube ju nechceli
Pre rodičov detí s intelektuálnym znevýhodnením má jeden silný odkaz.
„Veďte ich k športu. Ten je najkrajšou a najľahšou cestou k inklúzii v spoločnosti, zažívania úspechov a radosti. Je tiež rehabilitačným prvkom na zlepšenie celkovej fyzickej zdatnosti. Ľudia so zdravotným znevýhodnením majú oveľa väčšie problémy, ktoré práve vďaka športu dokážu ľahšie prekonať,“ pripomína.
Z briežku na záhrade za domom na veľké svahy, z otepľovačiek do reprezentačnej kombinézy. Silná a súdržná rodina nepozná prekážky. Existuje vari ešte väčší dôkaz?
Aj to je príbeh Mišky Oravcovej…
„Keď sme ju telefonicky prihlasovali do lyžiarskeho klubu s popisom diagnózy, povedali nám, že takéto deti to nezvládnu. Dnes je z nej žena s Downovým syndrómom, ktorá bude o rok reprezentovať naše farby na Svetových hrách Špeciálnych olympiád,“ vraví s hrdosťou v hlase mama Dana.
„Budem dobre reprezentovať Slovensko. Chcem vyhrávať,“ sľubuje odhodlaná dievčina.
Všetci ti držíme palce, Miška.