Železník, dostihový kôň so slovenskými koreňmi, je aj dnes nesmrteľnou ikonou Veľkej pardubickej.
Najťažšie preteky v Európe vyhral štyrikrát. Žiadny iný kôň pred, ale ani po ňom to nedokázal. Od jeho posledného triumfu uplynulo 30 rokov.
Ako modelka
Ten príbeh sa začal v roku 1978 v šamorínskom žrebčíne. Sovietska Želatina v ňom postupne priviedla na svet Želku, Žetona, Žitomíra, Žikavu, Žerotína a to najlepšie na koniec. Železníka! Koňa s priemerným talentom, ale s dušou šampióna.
Spočiatku to naozaj nevyzeralo na veľkú kariéru. Keď mal štyri roky, za sebou žiadne úspechy a navyše vážne zranenie, za pár drobných ho kúpili ako neperspektívneho koňa – takmer mrzáka – do Svetlej Hory neďaleko Bruntálu.
„A ja som hneď vedel, že je to najlepší kôň v Európe,“ vravel po rokoch Josef Váňa. Slávny český džokej, ktorému Železník spravil meno.
Hneď pri prvom spoločnom štarte na Veľkej pardubickej 1987 vyhrali, a to dokonca v novom traťovom rekorde pod desať minút. V rokoch 1988 a 1989 triumf potvrdili. Už vtedy bola zo Železníka celebrita, veď hetrikom sa dotiahol na legendárneho Koroka.
Keď si ho niekto prišiel nafotiť alebo natočiť, pózoval vraj lepšie ako hocijaká modelka. Trať Veľkej pardubickej poznal tak dobre, že presne vedel, kde má ako skočiť a kde môže trošku podvádzať.
To najlepšia však mal stále len pred sebou…
Hrdina hrdinov
Píše sa október 1991, ochrancovia zvierat ničia Veľký Taxisov priekop a na štarte 6900 metrov dlhého dostihu stojí 22 koní. Vrátane Železníka. Všetko ide podľa očakávania, na slávnej prekážke končí nemalá časť štartového poľa a Železník sa drží na čele spolu s ďalšími favoritmi.
Blíži sa prekážka číslo 14, nenápadný Poplerov skok. Po nešťastnej kolízii šampión padá a Váňa s ním. Pre iného konečná, pre Železníka nový začiatok. Hoci sú Drak a Forman až dvesto metrov pred ním, on sa nielenže nevzdáva, ale akoby chytá druhý dych. Manko postupne likviduje.
Železník miloval dostihy, bol to bojovník a nerád vraj prehrával. Ak so súperom vbiehal do cieľa hlava – hlava, tak do pomyselnej pásky strčil tú svoju skôr.
„A ak náhodou prehral, ťažko to niesol. Uši aj hlavu mal zvesené, hanbil sa sám pred sebou i celým svetom,“ aj takto opisujú jeho charakter české médiá.
Ale toto nie je ten prípad. Železník v cieľovej rovinke Veľkej pardubickej je už na čele. A Drakovi nedáva šancu. Víťazí o tri dĺžky.
„Heroický výkon. Fantastické. Hrdina všetkých hrdinov,“ kričí do mikrofónu komentátor Českej televízie.
Šamorínsky rodák má toho plné zuby, ešte nikdy predtým vraj nebol taký vyčerpaný. Vydal zo seba všetko, chcel zvíťaziť a podarilo sa. Ako prvý v histórii to na Veľkej pardubickej dokázal štvrtýkrát.
Pána nemal rád
Ak niektorý kôň dokonale poznal túto trať, bol to práve Železník. Na Pardubice sa vždy tešil, z prepravníka údajne vystupoval s pocitom, že ide zvíťaziť. Týždeň pred pretekmi vraj v jazdiarni odmietal s deťmi skákať polmetrový skok, aby potom v Pardubiciach o pár dní neskôr bez problémov prekonal Taxis.
Bol osobnosť. S pribúdajúcimi skúsenosťami rástlo i jeho sebavedomie. Postupne sa z neho stával kôň – aristokrat. S novými ľuďmi sa vraj nerád maznal, dával im najavo svoj odstup.
„Cukor si od nich síce vzal, aby neurazil, ale s o to väčšou chuťou ho potom vypľul. Oveľa radšej si pochutil na jablku alebo chlebe,“ spomínajú naňho vo Svetlej Hore.
Hovorili mu tam Želda alebo tiež Tiger. Jednak kvôli jeho bojovnej povahe, ale predovšetkým preto, že v hornej čeľusti mal o dva zuby viac. A keďže sa nemali o čo oprieť, tak mu z tlamy vytŕčali.
„Občas bol aj panovačný. Veľa ľudí si omotal a robil si s nimi, čo chcel. Ja som naňho musel byť prísny. Preto ma nemal veľmi rád,“ vraví Váňa.
Ktovie, možno by mal aj viac triumfov. Na Veľkej pardubickej 1992 vyčíňali aktivisti opäť. Tentoraz priamo pri koňoch. Osem z nich – rozhodených udalosťami – následne nezvládlo Veľký Taxis. Železník bol medzi nimi.
„Bol aj smoliarom. Inak by tu zakaždým vyhral. V tom čase naňho žiadny kôň nemal,“ myslí si jeho celoživotný spoločník Váňa.
Počas kariéry absolvoval 58 dostihov, z toho 30-krát vyhral. Majiteľom zarobil 1,73 milióna českých korún.
Raz za sto rokov
Niekoľko dní po nešťastných pretekoch si pri obyčajnom výkluse zlomil korunkovú kosť pravej zadnej nohy. Bola to bodka za jeho oslnivou kariérou.
Doma v Svetlej Hore sa stal obletovanou hviezdou i turistickou atrakciou zároveň. Neraz za ním prišiel celý autobus. Železníka chcel vidieť každý milovník koní.
„Zo všetkých tých návštev mal už v hlave hokej,“ smeje sa Váňa.
V roku 2004, dva dni pred Štedrým dňom, obletela Česko smutná správa.
„Zomrel Železník, najslávnejší kôň Veľkej pardubickej,“ uviedol vo svojej správe Český rozhlas. Nasledujúci deň o tom informovali aj všetky české denníky. Naozaj, akoby odišla ľudská legenda.
Mal 26 rokov a osem mesiacov. V prepočte na ľudský vek viac ako sto rokov.
Symbolicky, lebo taký kôň sa rodí iba raz za sto rokov…
| Najúspešnejšie kone na Veľkej pardubickej | |
|---|---|
| Železník | 1987, 1988, 1989, 1991 |
| Tiumen | 2009, 2010, 2011 |
| Peruán | 1998, 1999, 2000 |
| Sagar | 1981, 1982, 1983 |
| Korok | 1969, 1971, 1972 |
| Epigraf | 1957, 1958, 1959 |
| Lady Anne | 1891, 1894, 1896 |
| Brigand | 1875, 1877, 1878 |
Meno, roky, keď kôň triumfoval.