So zlatom na kolená? Amerika tlačí politické gestá aj na pódium

Donedávna to bolo pravidlo pravidiel. Jeden zo symbolov olympijských hier. Tak ako kruhy alebo oheň.

15.04.2021 14:34
17
Tommie Smith a John Carlos na olympiáde v... Foto: SITA/AP, koláž Pravda
Tommie Smith, John Carlos, James Harden Tommie Smith a John Carlos na olympiáde v Mexiku a James Harden v tričku s nápisom Black Lives Matter.

Pod vplyvom aktuálnych udalostí sa však všetko mení – politika aj spoločnosť. A v základoch sa otriasa aj pravidlo 50 Olympijskej charty. „Na Hrách sa nepovoľuje žiadna forma politických, náboženských alebo rasových protestov!“

Bude to už čoskoro inak?

Majú svoj manuál

Necelých sto dní pred začiatkom OH v Tokiu nie je nič isté. Spoza oceánu mohutnie tlak na zrušenie spomínaného pravidla. V Spojených štátoch je pôda doslova pripravená.

"Na spoločnej videokonferencii sa za americkú stranu zúčastnili výlučne športovci tmavej pleti.

Vraveli, že vo svojej vlasti sú diskriminovaní a chcú proti tomu protestovať – buď pokľaknutím, alebo vztýčením zaťatej päste," vraví pre časopis olympic.sk Danka Barteková, slovenská strelkyňa a zároveň členka Medzinárodného olympijského výboru za komisiu športovcov.

V samotnej Amerike v tom už majú úplne jasno. Napokon, ešte vlani v decembri tamojší olympijský výbor dal na odporúčanie svojich športovcov a oznámil, že nebude trestať žiadne politické prejavy na olympijských hrách.

A nielen to, vydal aj akýsi manuál, aby každý vedel, ako sa bude dať protestovať napríklad počas národných kvalifikácií na najväčší športový sviatok na svete.

Tak napríklad: „Povolené sú klobúky a oblečenie s nápismi Black Lives Matter alebo Trans Lives Matter. Ale tiež ďalšie gestá na podporu práv afroamerickej populácie. Je možné ich podporiť zdvihnutou päsťou alebo vztýčeným prstom na štartovacej čiare a na pódiu. Alebo pokľaknutím pri hymne.“

Ilustračná snímka. Foto: SITA/AP, Eduardo Munoz Alvarez
Black Lives Matter, pokľaknutie Ilustračná snímka.

Pravda, toto všetko platí na území USA, medzinárodná olympijská pôda zatiaľ vzdoruje. Aj ústami toho najvyššieho – šéfa MOV Thomasa Bacha. Ten pri tejto príležitosti napísal text a vyjadril v ňom presvedčenie, že pravidlo 50 by malo zostať nedotknuté.

"Olympijské hry nie sú o politike. Nemôžu zabrániť vojnám a konfliktom. Nemôžu riešiť ani všetky politické a sociálne výzvy.

Môžu nás inšpirovať, aby sme problémy riešili v priateľstve. Môžu stavať mosty vedúce k lepšiemu porozumeniu. Môžu otvárať dvere k mieru," zamyslel sa 67-ročný nemecký funkcionár.

Rus s Ukrajincom?

Dôvodov na zamietavý postoj existuje hneď niekoľko. Lebo to, čo sa na jednej strane javí ako podpora istej skupiny, môže smerovať proti inej.

Svet je plný konfliktov, jeden z nich horí neďaleko za rohom. Čo ak by sa na jednom stupni víťazov stretli Rus s Ukrajincom?

Napokon, olympijská história si pamätá na politické gestá. Napríklad keď iránsky džudista odmietol nastúpiť na duel proti Izraelčanovi. Prípadne mu nepodal ruku. Mohol by každý z nich na tatami demonštrovať po svojom?

Mimochodom, o necelý rok tu máme zimnú olympiádu v Pekingu. Viete si predstaviť protest voči krutému zaobchádzaniu s Ujgurmi?

Asi ťažko! Veď kto by to reguloval, kto by to strážil?

"Napríklad športovci z Tichomoria hovoria, že ich oveľa viac ako rasizmus trápi potápanie ostrovov, na ktorých žijú. A pýtajú sa, či teda oni majú protestovať proti zmene klímy.

Inde sa zase ozývajú príslušníci národnostných či sexuálnych menšín, ktoré sa cítia byť utláčané," podotýka Barteková.

Športovci z Tichomoria hovoria, že ich oveľa... Foto: TASR, Michal Svítok
Danka Barteková Športovci z Tichomoria hovoria, že ich oveľa viac ako rasizmus trápi potápanie ostrovov, na ktorých žijú, vraví Danka Barteková.

A pridáva sa aj Michael Payne, bývalý šéf marketingu v rámci MOV:

"Protest, ktorý môže byť akceptovateľný v jednej kultúre, môže byť v inej interpretovaný úplne odlišne. OH by mali rôzne kultúry spájať.

Navyše, niektoré krajiny budú dokonca nútiť športovcov, aby dali najavo svoje stanovisko," pripomína ďalšiu stránku problému.

Ako to napokon dopadne, sa rozhodne do konca apríla. Na zmenu pravidla 50 však tlačí predovšetkým americká strana, ostatní buď nemajú vyhranený názor, alebo sú proti. Ako napríklad niektorí veľkí hráči – Rusko a Čína.

Slovensko je proti

Za slovenských športovcov odprezentoval stanovisko chodec Matej Tóth.

„Veríme v slobodu prejavu a v to, že športovci by mali mať právo vyjadrovať svoje názory. Sme však pevne presvedčení, že olympijské hry by mali byť plne chránené pred politickými demonštráciami a protestmi. Podporujeme pravidlo 50 v jeho súčasnej podobe. Hry musia zostať politicky neutrálne.“

Diskusia o revízii Olympijskej charty sa začala už vlani po násilnej smrti Američana Georgea Floyda. V USA vzbudila masové protesty proti rasizmu a odštartovala rozsiahlu kampaň hnutia Black Lives Matter.

Aj rok 1968 sa niesol v znamení veľkých zmien v oblasti rasovej nerovnosti. Podnietila ich vražda baptistického kazateľa Martina Luthera Kinga.

Spomienka na 16. október 1968. Americkí atléti... Foto: SITA/AP
Tommie Smith, John Carlos Spomienka na 16. október 1968. Americkí atléti Tommie Smith (v strede) a John Carlos vyjadrujú gestom podporu radikálnemu hnutiu Black Power a aj všetkým údajne diskriminovaným Afroameričanom v USA.

Keď sa na olympiáde v Mexiku postavili na pódium Američania Tommie Smith a John Carlos – zlatý a bronzový v behu na 200 metrov – stupne víťazov sa premenili na politickú manifestáciu.

Obaja mali na ruke jednu čiernu rukavicu. Keď začala znieť hymna, zdvihli zaťaté päste ako symbol tichého protestu a zároveň podpory radikálnemu černošskému hnutiu Black Power.

Atléti mali zároveň vyzuté topánky, ich čierne ponožky symbolizovali chudobu černochov, ich náhrdelníky okolo krku vraj boli „za všetkých jednotlivcov, ktorí boli lynčovaní alebo zabití a za ktorých nik nevyriekol ani modlitbu“.

Medzinárodný olympijský výbor však nemal pre toto gesto pochopenie. Oboch športovcov z podujatia vylúčil.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
17 debata chyba
Viac na túto tému: #Tokio 2020