Plavecká hviezda Sarah Sjöströmová sa v roku 2017 stala švédskou športovkyňou roka. Na majstrovstvách sveta v Budapešti si vtedy vybojovala tri tituly majsterky sveta a jedno striebro. Domov sa vracala aj s dvoma svetovými rekordmi.
Sjöströmovú v spomínanej sezóne vyhlásili za najlepšiu plavkyňu sveta. V posledných desiatich rokoch je jedinou reprezentantkou inej krajiny než USA, ktorej sa to podarilo.
V otvorenom rozhovore pre Expressen odkryla tému, ku ktorej sa nevyjadruje veľa elitných športovcov.
Foto: SITA/AP, John Locher
„Peniaze sú nepochybne mojou hnacou silou. Zadarmo neplávam,“ vraví 27-ročná Štokholmčanka.
Spomínaný web upozorňuje, že výpočet jej úspechov na Wikipedii je taký obšírny, že pripomína dlhoročnú kariéru športovca, ktorý už odišiel do dôchodku. Sjöströmová však nekončí.
„Mohla by som to robiť ďalších 27 rokov,“ usmieva sa a dopĺňa, že plávanie nikdy nepovažovala za zábavnejšie ako teraz:
„Zvyčajne vravím, že nie som taká stará, z hľadiska môjho športu to tak ale môže byť. Stále je to však zábava, ide o moje zamestnanie, možno preto mám pocit, že to ide ľahko. Ako keď máte prácu, v ktorej ste dobrý.“
Pandémia koronavírusu prerušila minulý rok všetky plavecké podujatia na deväť mesiacov. O to intenzívnejší bol z jej pohľadu október a november.
Šesť týždňov strávila v Budapešti v rámci profesionálnej Medzinárodnej plaveckej ligy (ISL). Finančne lukratívna súťaž vznikla v roku 2019 a ponúka intenzívne zápolenia. Plavci vrátane svetových a olympijských šampiónov sú namiesto reprezentácií súčasťou klubov.
Sjöströmová vyhrala v maďarskej metropole 25 pretekov. „So svojím výkonom som spokojná, zvlášť, keď som mala problémy s chrbtom,“ vraví.
Keď sa cítila silná a takmer nezastaviteľná, prišlo osudné ráno. „Obliekala som si nohavice, keď som zacítila prudkú bolesť v chrbte. Nedokázala som vstať, musela som si opäť ľahnúť na posteľ. Strašne ma to bolelo, zavolala som lekára i fyzioterapeuta, aby mi prišli pomôcť do hotelovej izby,“ opisuje.
Netají, že sa bála. „Už sa mi to predtým stalo, no po troch či štyroch dní to prešlo,“ vraví. Tentokrát si však musela dať desaťdňovú pauzu. Po nej sa ihneď vrátila do rozbehnutej ligy.
„Trápili ma bolesti, lekár a tréner mi radili, aby som nesúťažila, ale ja som sa chcela otestovať. Potom som cítila, že sa mi opäť vracia sebavedomie,“ dodáva.
Foto: SITA/AP, Michael Sohn
Aj keď vynechala súťažný interval, v Budapešti zarobila 1,5 milióna švédskych korún (vyše 148-tisíc eur).
„V lige je oveľa viac peňazí ako v jej premiérovom ročníku. Priznávam, že mi spočiatku bolo ľúto, že mi budú chýbať prize money zo štartov, ktoré zmarilo zranenie. Potom som si ale uvedomila, že by som mala byť skôr smutná z toho, že som sedela vo svojej hotelovej izbe s bolesťou chrbta a nemohla som plávať,“ dodala.
Predpokladá, že až taký rozdiel v odmenách by v prípade absolvovania kompletného programu v Budapešti nepocítila. „Dostala by som namiesto 1,5 milióna švédskych korún 1,7 milióna (asi 168-tisíc eur). Peniaze idú na môj firemný účet a nemíňam ich,“ prezrádza.
Tržby jej spoločnosti sa v roku 2019 zvýšili o 38 percent, na prelome rokov disponovala celkovou sumou 17,9 milióna korún (takmer 1,8 milióna eur). Sjöströmová je od svojich 16 rokov predsedníčkou predstavenstva firmy. Jedinou osobou, ktorá spravuje svoje financie.
„Pred mojím partnerom niekedy žartujem a hovorím, že teraz idem na stretnutie predstavenstva. To znamená, že idem von na kávu. Peniaze sú pre mňa motiváciou, inak by som sa na týchto podujatiach nezúčastnila. Zadarmo by som to nerobila,“ netají.
Zárobky z bazénov investuje do fondov a akcií. „Nemôžete byť celý život elitným športovcovom. Musíte sa z toho pokúsiť vyťažiť čo najviac, kým sa dá. V ďalšom zamestnaní asi nebudem zarábať takéto sumy,“ predpokladá.
Na poslednej olympiáde v Riu si vyplávala zlato, striebro a bronz. Hry v Tokiu podľa nej budú vyzerať úplne inak ako všetky doteraz.
„Nedá sa predpovedať, ako mi to teraz pôjde. Ale myslím si, že to bude lepšie, ako keby bola olympiáda vlani. Minulý rok som si dala desaťtýždňovú pauzu od plávania, najdlhšiu počas mojej kariéry. A keď som sa vrátila, cítila som sa perfektne. Na tréning som reagovala lepšie ako predtým,“ dodala.
Prípravu na brazílsky sviatok pred štyri a pol rokom nazvala mučením, teraz už siahla po iných tréningových metódach. „Inak to nejde, inak sa telo rozpadne,“ myslí si.
O ukončení kariéry neuvažuje.
"Nikdy som si nepovedala, že keď vyhrám to alebo hento, skončím. Ak by som mala počas kariéry deti, neznamená to, že je všetkému koniec.
Môžem pokračovať aj ako matka. Keby som vedela, že v roku 2020 nebudem deväť mesiacov súťažiť, využila by som to a priviedla na svet potomka," zasmeje sa na záver rozhovoru.