Foto: ARCHÍV JÁNA PETROVIČA
Účinkoval v iných šou v rôznych kútoch sveta. Až vlani sa mu splnila túžba, pozvali ho do legendárneho programu v Las Vegas. Pandémia koronavírusu v polovici marca zavrela brány aj Slnečného cirkusu. Bratislavský rodák sa vrátil domov aj s francúzskou manželkou Stéphany.
Správa, že Cirque du Soleil skrachoval, obletela svet. Je to jeho definitívny koniec?
Určite nie. Najskôr sme len zredukovali počet vystúpení. A hoci neskôr stopli celý zábavný priemysel v Las Vegas, ide len o dočasné riešenie. Verím, že keď sa situácia upokojí, činnosť cirkusu sa opäť rozbehne. Aktuálne však ukončil spoluprácu s väčšinou svojich členov. Zmluvne si udržal zopár ľudí, aby mohol rýchlejšie naštartovať, keď pandémia ustúpi. Plat však nedostávajú.
Aktuálne ste účinkovali v najatraktívnejšom programe s názvom „O“. Čo vyjadruje?
Pochádza z francúzštiny, je to trochu slovná hračka, symbolizuje vodu. Tá hrá nielen v tomto programe významnú úlohu. Sprevádzala ma aj v iných vystúpeniach.
Šou „O“ je vlajková loď svetoznámeho cirkusu. Koľko ľudí ju tvorí?
Účinkujúcich je 110, medzi nimi bol aj kamarát z detstva a kolega z gymnastického tímu Richard Kemko. Program zabezpečuje denne niekoľko sto ľudí. Je to efektná šou mimoriadne náročná aj technicky. Vyžaduje si veľa podporného personálu, ľudí v zákulisí či pod vodou. Máme tím špecialistov na osvetlenie, projekciu, muziku, zvuk, vodné a iné špeciálne efekty, choreografiu, akrobatické disciplíny, fyzickú prípravu, fyzioterapiu…
Baví divákov už veľmi dlho. Ešte stále bol o ňu záujem?
Je najprestížnejšia v Las Vegas. Hoci má vyše dvadsať rokov, záujem bol obrovský. Vlani k desiatim vystúpeniam v týždni pridali ešte štyri. Potrebovali ďalších účinkujúcich, aj preto si na mňa spomenuli a vrátil som sa. Lístky nie sú lacné, ale sála s vyše dvetisíc miestami býva vypredaná. Stála scéna je v hoteli Bellagio, ktorý je jeden z najluxusnejších a najkrajší v Las Vegas, samozrejme, je spojený aj so známym kasínom, ktoré mimochodom opäť funguje.
Aký priestor ste mali v deväťdesiatminútovom programe?
Moja pozícia bola tentoraz čisto akrobatická, artistická. To mi vyhovovalo. Mohol som naplno využiť gymnastický potenciál a skúsenosti z predošlých angažmánov. Trochu som si prečistil hlavu. Predtým som dlhšie pôsobil v Macau a venoval sa už len trénerskej práci. Chcel som sa zasa koncentrovať na svoj výkon.
Foto: ARCHÍV JÁNA PETROVIČA
Nemali ste problém vrátiť sa ako účinkujúci a zvládať náročné prvky?
Tešil som sa na to. Stále som sa udržiaval v kondícii. Keď som trénoval mladších artistov, uvedomoval som si, že som na tom často lepšie ako mnohí z nich. Je to aj o hlave. Bolo by škoda, keby som teraz skončil. Splnil sa mi sen, po tejto šou som túžil už pred vyše pätnástimi rokmi, ale vtedy ma odmietli.
Boli ste veľmi sklamaný?
Chvíľu ma to trápilo. Ale nemôžem sa sťažovať. Účinkoval som v iných výborných programoch, precestoval svet, dlhšie som pôsobil v mnohých krajinách – v Číne, Japonsku, Kanade, USA, Macau, Brazílii, Belgicku, Ománe… Získal som množstvo skúseností, naučil som sa jazyky.
Vraj ich ovládate desať…
Toľko ich nie je. Dohovorím sa po anglicky, francúzsky, nemecky, španielsky, portugalsky, rusky, poľsky. Strávil som dosť času v Japonsku a v Číne, nejaké frázy ovládam, ale nedá sa povedať, že sa v týchto jazykoch bez problémov dorozumiem.
Všetky vaše vystúpenia boli pod hlavičkou Cirque du Soleil?
Odišiel som z neho, nasledoval som Taliana Franca Dragoneho, v tejto brandži najväčšiu kapacitu, režiséra, umeleckého lídra, autora mnohých úspešných programov. Osamostatnil sa, účinkoval som len v jeho šou, celkovo v štyroch, iba v Japonsku som pracoval v klasickom cirkuse. Legendárne Saltimbanco a „O“ sú z čias, keď bol Franco súčasťou Cirque du Soleil. Po jeho odchode vzniklo úspešné predstavenie The House of Dancing Water v Macau. V ňom som sa dostal do historicky prvej zostavy, zažil som premiéru pred desiatimi rokmi. Pomáhal som tvoriť a vystupoval som v Hanshow v Číne.
Foto: SITA, Nina Bednáriková
Stačil vám gymnastický základ?
Gymnastike som sa na najvyššej úrovni venoval devätnásť rokov, staval som na všestrannosti, cením si, že na ME 2004 som sa prebojoval do finále viacboja, obsadil som napokon 21. miesto. Mojimi silnými disciplínami boli kruhy a preskok. Z trénerov mi najviac dali Leonard Kornoš, Martin Zvalo či Jozef Konečný. Z toho všetkého som ťažil.
Franco však tvrdil, že dobrých gymnastov si zoženie, ale potrebuje aj hercov, čo už je zložitejšie. Jemu nezáležalo len na úrovni akrobacie, ale najmä na prejave. Nejde o jednotlivé čísla ako v klasickom cirkuse, ale o príbeh, divadlo. Nácvik je tvorivá činnosť, dôležitá je aj improvizácia. Musel som sa naučiť mnohé veci.
Napríklad?
V Saltimbanco mi len mejkap zaberal viac ako hodinu. O ten sa staral každý sám, nemali sme maskérov.
To už je nielen cvičenie, gymnastika. Bavilo vás to?
Cirkus ma očaril ako dieťa. Priťahovala ma jeho atmosféra. Obdivoval som trapézu, prelety artistov, ktorí sa vo vzduchu zachytávajú rukami. Chodil som nazízať cez plot a sledoval som dianie za ním. Ale netušil som, že raz budem stáť na druhej strane.
Foto: ARCHÍV JÁNA PETROVIČA
Kúsky, ktoré vo vystúpeniach predvádzate, sú krkolomné i riskantné. Nemáte strach?
Strach je podmienkou, funguje ako pud sebazáchovy. Cviky sú nebezpečné a nie sme vo výške istení. Každý artista musí byť pripravený stopercentne fyzicky i mentálne. Ak nemáte strach, je lepšie, aby ste na niektoré skoky či triky nešli. Bolo by to priveľké riziko. Ja k životu potrebujem aj adrenalín.
Čo bola vaša špecialita?
Efektné sú skoky z hojdačky do vody. Cvičím tiež na jednom zo štyroch kruhov vo veľkej výške, synchronizovane s troma akrobatmi, je to finálne číslo predstavenia. Skáčeme zhora do vody, jej hĺbka sa stále mení.
Aj v Hanshow a House of Dancing Water som skákal spod kopule, z výšky 25 metrov, dolu hlavou, urobil som obraty a dopadol do vody. Tam priestor na chybu nie je, mohla by mať fatálne následky. Dôležitá je presnosť a absolútna koncentrácia.
Ako vidíte svoju budúcnosť? Spájate ju ešte s Cirque du Soleil?
Momentálne som rád, že som v Bratislave, docestovať sem nebolo v tejto situácii jednoduché. Po príchode som musel absolvovať karanténu. Všetko je otvorené, vyštudoval som gymnastiku na FTVŠ a nevylučujem ani možnosť, že sa budem venovať doma trénerskej práci. Ale stále dúfam, že sa do Las Vegas vrátim. Pre našinca je to exotické prostredie, ale mňa tam ťahá najmä práca, ktorá ma bavila.