Bývalá, stále len 23-ročná ruská reprezentantka, ktorá sa predstavila aj slovenským fanúšikom na Ondrej Nepela Trophy v Bratislave, vo februári tohto roka ukončila kariéru.
Po odchode do športového dôchodku priznala, že ju neustále nútili chudnúť, aby ju partner vládal zdvihnúť a zároveň dokázal previesť povinné technické prvky.
Strach z váhy
„Od 12 rokov som nestále počúvala, aby som zhodila. Neustále ma nútili do chudnutia. Strašili ma tým, že ma môj partner opustí. Pýtali sa ma – ako ťa bude môcť zdvihnúť?“ spomína na nepríjemné chvíle.
„Dokonca som brala tabletky, ktoré dehydratovali moje telo. Štyri hodiny som musela behať zabalená v igelite,“ dopĺňa rodáčka z Vladivostoku.
To všetko malo negatívny dopad na jej pokožku, srdce a vôbec celé telo: „Bála som sa stúpiť na váhu: za každých 100 gramov navyše nasledoval trest. Mala som poruchy príjmu potravy.“
Popovovej tanečným partnerom bol najskôr Jurij Vlasenko, od roku 2016 sa ním stal Sergej Mozgov, s ktorým vyhrala v roku 2019 univerziádu a získala bronz na juniorskej Grand Prix.
Mladosť? Dva dni po súťaži
Dvojica skončila dvakrát štvrtá na národných šampionátoch, od účasti na veľkých medzinárodných podujatiach ju delila jedna priečka.
Koniec kariéry však neodôvodnila ťažkými momentmi, bolo za ním najmä zranenie Mozgova.
„Celý život som mala naškatuľkovaný len na prípravu na súťaž a samotnú súťaž. Neskôr som mala v hlave myšlienky, že s takým otrockým prístupom, ktorý sa na mňa kladie, nemôžem uspieť,“ uvažovala.
Užiť si mohla len dva voľné dni po zápolení. „To bol čas, ktorý som mala na svoju mladosť. Vtedy som mohla začať žiť, dýchať a komunikovať, so súpermi to však bolo zakázané,“ opisuje.
„Nemala som čas na priateľov, zábavu ani na prvú lásku. Športovci rýchlo dospievajú, nemajú detstvo a mladosť. A často ich to poznačí aj v dospelosti. Šport nie je spojený len s leskom medailí, ale aj s tisícami zlomených detí,“ zdôverila sa v riadkoch.
